Patrí medzi dynastické rády habsburského rodu je považovaný za ženskú obdobu rádu zlatého rúna. Založený bol v roku 1668 Eleonórou z Gonzagy, treťou manželkou Ferdinanda III.

Podľa tradície, impulzom na založenie rádu sa stal požiar, ktorý vznikol vo februári 1668 (niektoré zdroje uvádzajú presný dátum 6. februára) v cisárovniných komnatách, pri ktorom bolo zariadenie komnát celkom zničené, ale po požiari bol na spálenisku nájdený neporušený relikviár obsahujúci relikviu z Kristovho kríža. Na pamiatku tohto zázraku sa Eleonóra rozhodla založiť rád Hviezdneho kríža a požiadala pápeža Klementa IX. o schválenie rádu. Pápež dňa 28. júla 1668 tento rád chválil vydaním pápežskej buly a dňa 9. septembra 1668 bol rád konfirmovaný viedenským biskupom Filipom Fridrichom von Breuner.

Ceremoniál prijímania nových členiek rádu sa konal dvakrát ročne a to 3. mája a 14. septembra. Medzi členky rádu mohli byt prijaté len členky starobylých katolíckych šľachtických rodov, ktoré museli spåňať aj ďalšie kritériá. Medzi základné povinné kritériá patrilo vydokladovanie pôvodu čisto šľachtických predkov po priamej línii v pomere 8/4, teda zo strany otca museli mať všetkých predkov šľachtických vo vývode z 8 predkov a zo strany matky stačilo pokiaľ túto podmienku spåňali vo vývode zo štyroch predkov. Ďalej museli byť vydaté, prípadne museli žiť v celibáte, vo zvláštnych prípadoch mohla byť do rádu prijatá aj slobodná probantka, ale len na základe ich výnimočných predpokladov a schopností. Pokiaľ sa jednalo o vydatú probantku, bolo nutné, aby bola vydatá za šľachtica a aby jej manžel spåňal podmienky pôvodu (vývod zo 16 predkov), musel byť cisársko kráľovským komorníkom, prípadne musel byť natoľko kvalifikovaný aby spåňal podmienky vyžadované na úrad cisársko kráľovského komorníka. V prípade, že bola probantka prijatá do rádu ako slobodná a neskôr sa vydala za osobu ktorá nespåňala stanovené podmienky bola z rádu vylúčená.

Insígniou rádu je modro smaltovaný prstenec na ktorého hornej časti je biela stuha s heslom SALTUS ET GLORIA (SPÁSA a SLÁVA) vo vnútri prstenca sa nachádza čierno smaltovaný dvojhlavý orol so zlatou zbrojou na hrudi ktorého sa nachádza veľký červeno smaltovaný kríž. Insígnia sa nosila pripnutá na ľavej strane zavesená na mašli z čiernej stuhy. Základné proporcie insígnie zostávali zachované, avšak jej spracovanie bolo závislé na dobovom vkuse, takže jednotlivé insígnie z rôznych období sa od seba v určitých detailoch a spôsobe spracovania odlišujú. Po smrti nositeľky bolo povinnosťou jej dedičov, prípadne vykonávateľa poslednej vôle odovzdať rádovú insígniu naspäť rádovej kapitule.

Hlavou rádu bola vždy vládnuca cisárovná prípadne najvyššie postavená arcivojvodkyňa. Rád existuje dodnes a jeho hlavou je Regina von Sachsen-Meiningen.

Historická podoba insígnie rádu

_______________________________________________________________

Novodobá insígnia rádu

_______________________________________________________________

Text na náhrobku oznamuje, že Helena Majthényi bola dámou rádu Hviezdneho kríža (csillagkeresztes hölgy).