V medailóne na prednej strane slovo „VERDIENST“ (rozdelené do dvoch riadkov), pod ním ornament. Stuha bola červeno-biela šrafovaná (tzv. vojnová stuha), pôvodne dlhá, prievlečná, nahradená postupne v priebehu prvých rokov udeľovania klasickou RU stuhou zloženou do trojuholníka. Pôvodne bola stuha tkaná jemne, s odtieňom do fialova, neskôr klasická červeno-biela hrubšie tkaná. V roku 1860 dochádza ku zmene stanov a vzhľadu kríža a taktiež bola zavedená vojnová dekorácia.

Podľa nových stanov „...Vojenský záslužný kríž má byť smaltovaný nie len na červených okrajoch, ale taktiež bielo na vnútorných plochách a na rube.“ Vojnovou dekoráciou mal byť bledozeleno legovaný vavrínový veniec. Do roku 1874 existovala pre Vojenský záslužný kríž povinnosť vrátenia dekorácie (po smrti dekorovaného). Cisár ako najvyšší veliteľ mal právo udeliť Vojenský záslužný kríž s briliantmi a rubínmi. Bez vojnovej dekorácie ich bolo udelených 10 kusov, s vojnovou dekoráciou 14 kusov.

Ich výrobcom boli firmy Rothe a Köchert. Dňa 23. októbra 1914 dochádza k zavedeniu I. a II. triedy Vojenského záslužného kríža a automaticky sa všetky dovtedy udelené kríže stávajú dekoráciou III. triedy. Vojenský záslužný kríž II. triedy bol nákrčná dekorácia veľkosti cca 40mm a I. trieda mala charakter pripínacej náprsnej dekorácie o veľkosti cca 61mm. Dekorovaný neodkladal dekoráciu nižšej triedy, ale nosil všetky udelené triedy vedľa seba. Od 13. decembra 1916 bola možnosť udeliť skrížené meče za zásluhy v boji s nepriateľom a tie sa našívali na stuhu (v prípade III. triedy), pri vyšších triedach boli vložené medzi ramená kríža.. Od 1. augusta 1917 bolo možné až trojnásobné udelenie Vojenského záslužného kríža III. triedy, pričom každé takéto udelenie sa vyznačovalo pomocou kovovej, pozlátenej, 9 mm širokej pásky ktorá sa pripevňovala na stuhu a mohla byť kombinovaná s mečmi. Opakované udelenie bolo od 8. februára možné aj pri VZK II. triedy, čo sa označovalo zeleným vencom v prevýšení kríža. Dňom 23. apríla 1918 boli zavedené tzv. „malé dekorácie“- na stuhu dekorácie III. triedy sa pripínali miniatúrky I. a II. triedy a nahradzovali tým pri dennom nosení nákrčné dekorácie II. triedy či pripínací kríž triedy I.

O význame Vojenského záslužného kríža svedčí aj fakt, že v postupnosti rádov a vyznamenaní z roku 1918 je VZK I. triedy uvádzané na 4. mieste, VZK II. triedy na mieste 11. a kríž III. triedy je uvádzaný na 26. mieste.

Zdroje:

KOLÁČNÝ, Ivan: Řády a vyznamenání Habsburské monarchie, Elka Press, Praha, 2006 TUSEK F. – KILIAN F.: Vojenský záslužný kríž, In: SIGNUM, IV. řada, č.16/2006