Zaregistrovaný od: 12. 12. 2005 Príspevky: 785 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: po september 22, 2008 18:56 Predmet:
Su to dobre veci ale treba to lepsie doskumat, je tam par dier v ramci 17steho storocia a chyba mi komparacia regionov Uhorska. _________________ Kone a serm su mojou celozivotnou laskou.
Zaregistrovaný od: 12. 12. 2005 Príspevky: 785 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: po september 22, 2008 12:59 Predmet:
Literatura sa tomuto venovala iba okrajovo. Majetkove pomeri niesu o privilegovanom stave, je to o tom kto vedel zarobit a udrzat majetok. Colonus nieje titul, je to stav teda rolnik, hospodar, a ked sa dokazal vykupitmohol mat vacsie majetky ako slachtic. Mal slobodu, platil co mu zakon ukladal a bolo.
Ved bola kopa slachticov co hrdlcila ako namezny robotnici u bohateho sedliaka, vid rod Aschoty, Klebercz atd. atd.
Samozrejme ked ml dost prostriedkov mohol dat vystudovat j svoje deti.
A ked po roku 1848 padlo definitivne poddanstvo tak mohol uplne v klude ziskat miesto v statnej sprave a ked tam sedel niekto viac ako 40 rokov tak ho este aj Francz Jozeph povysil do FJO 3 triedy a dostal Ritterstand. _________________ Kone a serm su mojou celozivotnou laskou.
Zaregistrovaný od: 22. 07. 2006 Príspevky: 36 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: po september 22, 2008 9:50 Predmet: Ekonomická situácia šľachty a poddaných v Uhorsku
Dobrý deň,
Veľmi ma zaujala táto téma.
Neviem sa dopracovať k literatúre, ktorá by mi objasnila nasledujúce otázky ( ak taká je, budem vďačná za typ.)
-Je možné aby človek, ktorý je v matrike označený ako "colloni" (t.j.roľník, na strednom Slovensku)- cca v r. 1800 vlastnil cca 150 ha ornej pôdy, 150 ha lesných porastov, murované obydlie väčších rozmerov, a dobytok vo veľkom počte?
-Je možné, aby mohol dať svoje deti vyštudovať na univerzitu do Budapešti ?
-Je možné, aby to jeho deti "dotiahli" až do diplomatických služieb?
(V prípade ak bol poddaný?)
Ďakujem za každú odpoveď.
S úctou Katarína
Musim len podotknut, ze v Uhorsku nikdy nebol 'cisty', alebo 'pravy' feudalizmus. Feudalizmus ako termin znamena lenne vztahy medzi celou spolocnostou; tento system sa kristalizuje v hierarchii na cele ktorej je kral, jeho vazal je povedzme vojvoda, jeho vazal je grof, jeho vazal je rytier atd. Je to vseobecne zname ze Uhorsko taketo vazalstvo, zalozene na prisahach a na majetkovom vlastnictve nikdy nebolo. Legalny system Uhorska sa da nakreslit ako koleso, v strede ktoreho je Kral, a kazdy paprsok ktory ho viaze k slachticovi je tak isto dlhy. Samozrejme v praxi to bolo ine, magnati mali celkom blizsie ku kralovi ako mala slachta, ale legalne v Uhorsku feudalizmus nebolo. Pravdaze sa ten termin u nas stale pouziva, ale len preto lebo sme si splietli slovo 'feudalizmus' so 'stredovekom'.
...úplne súhlasím s p. Denisom, len by som ešte možno podotkol, že šľachtici boli v skoršom období hlavne roľníkmi, resp. stáli na čele akéhosi menšieho "družstva", v ktorom mali hlavné podiely. často hospodárili na pôde, ktorú mali len v "nájme" (lénníci), a stále im táto pôda mohla byť "korunou" odobratá. V neskorších obdobiach sa medzi šľachtu dostávali už aj mešťania, ale zase je to taká obšírna otázka, ktorá zasahuje nielen do oblasti "ekonomiky" vtedajšieho kráľovstva, ale aj do územnej a cirkevnej správy, a tiež výrazne do vojenskej oblasti. Feudalizmus ranného Uhorska je toho krásnym príkladom... Prakticky až do Karola Róberta je v Uhorsku "pravý" a "čistý" feudálny systém... Neskoršie nezhody medzi panovníkmi a šľachtou, ktoré sa prelínali storočiami, konfesné boje a stavovské povstania feudalizmus v Uhorsku úplne zmenili.
Na Východe slovenska existuje pomerne veľa lokalít, kde sa zachovali malé hrádky z 13., 14. storočia, ktoré boli peknými rýdzo feudálnymi sídlami (Bodoň, Kecskevár, Skároš, Budimír, Brestov, Drienov, Sokolí kameň)... veľmi by som to prirovnal k malým tradičným rodinným sídlam zo škótska, niektoré ruiny sú tam veľmi malebné... ale to som odbehol...
K takýmto sídlam patrilo zopár dediniek, ktoré vyživovali svojho "pána", resp. ich pán organizoval za pomoci "richtárov" prácu dedinčanov tak, aby mali zisky i dedinčania, i pán... Nebolo v záujme ani jedného pána prísť o svojich poddaných...lebo boli jeho živiteľmi. _________________ Roman Blaško
Zaregistrovaný od: 12. 12. 2005 Príspevky: 785 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: st september 10, 2008 13:16 Predmet:
Slachta sa casto zivila rovnako ako poddany alebo remeselnici. Najlepsie je to vidiet podla miesta ich posobenia, v mestach sa slachticmi casto stavaly holici, masiary, puskary, obuvnici-cizmary, tkaci atd. Na vidieku sa orientovali hlavne na polnohospodarstvo. Toto je ale tema na studiu tak na 80 stran, takze sa to neda len tak jednoducho opisat. Je treba aj brat ohlad na obdobuie, lebo tam su tiez vyrazne posuny. _________________ Kone a serm su mojou celozivotnou laskou.
Zaregistrovaný od: 29. 05. 2008 Príspevky: 52 Bydlisko: Sydney , Australia
Zaslal: ne september 07, 2008 21:21 Predmet: Prijem slachty
Dobry Den
Suhlasim s tebou Jozef. Este z rozpravania stareho otca. Slachtic pokial nebol v armade a poberal akysi zold alebo vykonaval nejaku funkciu , na ktoru mu prinalezala nejaka mzda , musel podnikat. Vyroba palenky, vina, tazba dreva, tkanie kobercov a prevazne farmarcenie a chovanie domacich zvierat boli hlavne zdroje slachty na vychode. Ti bohatsi lovili zver a chovali ryby.
No ku tym poplatkom- pri nedavnej volebnej kampani sa ista strana, ze "ANO" pamatate- ohanala slovami- chcete znova platit cirkvi desiatky? nuž dnes platime 19% - a to je daň...
Musime si uvedomiť jednu vec: keď sa formovala feudalna spoločnosť- zanikajuce otroctvo v krajinach rimskej riše a v jej okoli- vytvorilo veľku skupinu slobodnych ľudí- títo sa začali zgrupovať na vidieku- pracovali na poliach, ved vacsinou ine ani nevedeli... v pohnutych casoch- zacinalo sa stahovanie narodov- za zacala formovat skupinka ludi, ktori chranili tychto rolnikov .... (napr. v Spanielskuv 6 storoci- tzv. Villanos- vidiecky jazdci- akysi predchodcovia rytierov, ktori chranili obec- spoločenstvo- a za to im obec. spoločenstvo riadne platila- neskor sa tieto vzťahy rozširovali a vznikla tzv. šľachta...
U nás to bolo zase iné- my sme neboli ani rímskov provinciou, o slobodnom obcianstve sme počuli akurat tak od Cyrila a Metoda, ked k nam prisli z Carihradu... nuž- u nas sa slachta ustalovala na baze kmenovych vodcov- a neskor za zasluhy.... Majetok- pôda- patrila kralovi- korune, a kral ju prepožiciaval, darovaval atď... a k zemi patrili i ľudia, ktori ju obrabali...
Slachta vyberala poplatky od ľudí, tak ako aj cirkev- ale vzdy to bolo za nejaku protislužbu ľudu-
Cirkev sa starala o vzdelanie, o chorych, o chudobnych (hnutie v Cluny, benediktini, františkani, dominikáni)- nuž ľudia jej museli odvadzať určite čiastky- a verte- tam, kde sa nedalo zobrat, lebo nebolo z čoho- tak tam sa ešte davalo... dnešný ekvivalent odvodov do sociálnej poisťovňe
(len pre zaujímavosť- dôchodok nie je vynálezom nejakého zápalistého proletára, ale ideu, že o človeka na sklonku veku, ktorý pracoval pre niekoho, musí sa ten niekto postarať- a to i štát- s tým prišiel predsa Oto von Bismarck...)
To len Bielikov Janošik s komunistickou propagandou vytvorili zo šľachty a z CIRKVI BUBAKA....
Šľachta sa starala o bezpečnosť- pred zbojníkmi, pred nepriatelom- a konkretne u nás- pred Turkom, ktorý "lúpil na statkoch i ľuďoch, vypaľoval chrámy, vraždil kňazov, mužov, ženy a deti odvlákal do zajatia..." nuž na toto šľachta vyberala poplatky... dnešná daň- z ktorej časť ide i do rozpočtu pre armádu....
Ešte pretrváva názor, že šľachta ľudí zdierala- že museli robiť n a panskom- nuž ano- bolo treba predsa jesť- živiť armadu, ktora chranila tych ľudí, že stavali hrady- nuž predsa tie hrady ľudí chránili, naše pohraničné pevnosti držali armádu Turkov na uzde- Turňa, Krásna hôrka, Leopoldov, Nové zámky, veľa miest a pevností...
Poddaní platili, lebo vedeli, že je to pre nich len užitočné...
Stavovské povstania na povstania poddaných boli čisto politické záležitosti... a do nich mocní zaplietli i ľud- konfesné boje reformacia/rekatolizacia- ich následky zažívame dodnes- ale každý platil- tak ako aj my....
Nuž, podľa mňa sa zmenilo len jedno- poplatky vzrástli, len sa zmenili tlačivá a formuláre, už po statkoch nechodí vyberač daní, ale musíme ísť osobne na daňový úrad... hmmm... _________________ Roman Blaško
Zaregistrovaný od: 13. 04. 2008 Príspevky: 25 Bydlisko: Banska Bystrica
Zaslal: ne apríl 13, 2008 21:44 Predmet:
taketo publikacie existuju, ale su dost monograficke. Pre Bansku Bystricu bola pri prilezitosti 750. vyrocia vydana kniha od Emila Jurkovica - Dejiny kralovskeho mesta Banska Bystrica ktore o.i. obsahuje aj ekonomicku analyzu stavov. Na nestastie, elektronicka verzia pokial viem nieje... _________________ Anton TURON
Zaregistrovaný od: 01. 12. 2005 Príspevky: 1310 Bydlisko: Nemes Kosztolányi
Zaslal: so marec 22, 2008 0:03 Predmet:
no toto si len tak z hlavy presne nespomeniem, pretoze tych poplatkov bolo viac druhov, niektore sa platili raz rocne, ine pri urcitych sviatkoch, okrem toho zalezalo na lokalite a na dotycnom slachticovi ake poplatky vyzadoval.
niekde mam doma kopiu "zmluvy" obyvatelov Kostolian s fararom v Hornom Kamenci kde je pekne uvadzane ake poplatky v peniazoch, naturaliach pripadne ake robotne povinnosti mali voci fararovi, podobne to bolo voci slachte, takze ked sa dopracujem ku troche casu tak to prepisem a hodim niekam na stranku ako akusi ukazku.
Zaregistrovaný od: 15. 01. 2008 Príspevky: 119 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: pia marec 21, 2008 23:58 Predmet:
Jozef napísal:
prijem slachty z "poplatkov" od poddanych nebol az takou podstatnou castou ich prijmu,aj ked tam dost zalezalo od velkosti majetku a poctu poddanych zijucich na majetku urciteho slachtica.
Toto som myslela, ze aku cast poddany zo svojho prijmu platil slachticovi v daniach.
Zaregistrovaný od: 01. 12. 2005 Príspevky: 1310 Bydlisko: Nemes Kosztolányi
Zaslal: pia marec 21, 2008 23:53 Predmet:
ta veta "v cechach by slachtic prisiel o titul" platila v pripadoch ze by slachtic skoncil v pozicii napr. krajcira, obuvnika, kovaca a podobne (teda zivil sa manualnou pracou).
prijem slachty z "poplatkov" od poddanych nebol az takou podstatnou castou ich prijmu,aj ked tam dost zalezalo od velkosti majetku a poctu poddanych zijucich na majetku urciteho slachtica. podstatnu cast prijmov slachtica tvorila ako ste naznacila akasi "podnikatelska cinnost". teda predaj polnohospodarskych "prebytkov", dreva z lesov, palenia liehu, varenia piva a podobne. napriklad rod Kosztolanyi vlastnil manufakturu na vyrobu papiera, palenice, pivovary, mlyny, salajkarne, zaoberali sa tazbou hnedeho uhlia pocas 17. a 18. storocia, prijmy mali napr. z vinic ktore vlastnili v tokajskej oblasti a podobne. takymto sposobom fungovala velka cast slachty takze ich prijmy boli zvacsa z tejto "podnikatelkej" cinnosti a len mensi podiel prijmov pochadzal z poplatkov od poddanych. treba to brat tak ze nie vsetky poplatky ktore poddani platili boli platene slachte, velka cast bola platena cirkvi a platila sa priamo v peniazoch alebo naturaliach.
Zaregistrovaný od: 15. 01. 2008 Príspevky: 119 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: pia marec 21, 2008 23:35 Predmet: Ekonomicka situacia slachy a poddanych v Uhorsku
Jozef napísal:
velka cast slachty sa nedopracovala ani ku kurii a jedinou vecou co ich odlisovalo od poddanych bolo to ze boli slobodni, nemuseli platit dane a mohli sa zucastnovat kongregacii. inak velka cast slachty si sama vlastnymi rukami obhospodarovala svoje malicke polia a nemali ziadnych poddanych. myslim si ze zle meno slachty je sposobene tym ze dlhodobo slachtu spajali nielen s ekonomickym, fyzickym, ale hlavne narodnostnym utlakom (co je z 80% hlupost a cista "propaganda" vytvorena za poslednych cca 150 rokov).
Takze par otazok k tomu, co napisal pan Jozef:
Co musela splnat nehnutelnost, aby bola povazovana za kuriu?
Aky je rozdiel medzi nou a palacom (okrem velkosti)?
Tiez ma napada, ci si slachtici mohli pri nastupe komunizmu oddniest aspon cast hnutelneho majetku. Nejake veci ako porcelan, knihy, nabytok a pod.?
Jozef napísal:
da sa povedat ze ohladom ekonomickeho utlaku boli vtedajsi poddani na tom mozno lepsie ako mi dnes v nasej pozicii voci statu.
Aku cast prijmu asi tvorili vsetky dane a platby poddanych? Viem, ze boli nejake desiatky a tridsiatky, 'odvody v naturaliach'... Bolo nejake rozdelenie chudobnejsi-mensia taxa, bohatsi-vacsia?
Zvykla sa slachta za monarchie zivit aj 'podnikatelskou' cinnostou? Myslim tym vlastnenie nejakej manufaktury, obchodne alebo financne aktivity. Niekde som citala (tusim tu ), ze v Cechach by slachtic prisiel o titul. Ale mozbyt si to zle pamatam.
Nemôžete odosielať novú správu do tohto fóra Nemôžete odpovedať na správu v tomto fóre Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete hlasovať v tomto fóre
FAQ
Hľadať
Zoznam užívateľov
Užívateľské skupiny
Registrácia
Nastavenie
Súkromné správy
Prihlásenie
