[misok]

K SNP vysla velmi dobra, objektivna kniha mladeho historika. LACKO, Martin. Slovenske narodne povstanie 1944. Bratislava: Slovart, 2008.

[Peter Thuroczy]

Dobry Den

Dakujem Vam pan Blasko za tento pribeh. Presne tak by som si ludia mali pamatat SNP podla mojho nazoru bez politickych prisad. Cez pribehy obycajnych ludi odhodlanych postavit sa proti Nemcom.

S pozdravom

Peter Thuroczy

[roman.blasko]

Môj starý otec bol mobilizovaný v roku 1938. Dostal sa ku delostrelectvu na Šumave- slúžil v tých povestných bunkroch. Keď sa po Mníchove zostrila situácia, mali strašne veľa nelegálnych prechodov cez hranicu. A v mobilizácii a v pohotovostnom stave strážili hranice i počas toho krehkého mieru s nasadením vlastných životov. Mnoho hliadok sa vraj vtedy nevrátilo, tak zvolili pasívnu obranu- rozostavali guľometné hniezda na strategických bodoch hranice. V jednej službe tam v noci dedo začul pohyb, na výzvu a heslo nik nereagoval, tak vypustil dávku z guľometu. Zastrelil tam vtedy nemeckého vojenského špióna, za čo dostal vyznamenanie. Po rozpade ČSR ich ako jednotku odzbrojili a prevelili do Petržalky, odtiaľ ich prevelili v 1940 do Žiliny a v roku 1941 ich rozpustili.

Znovu ich mobilizovali na jar v 1944, do Žiliny. Nastúpil tam k delostreleckému pluku horských delostrelcov. z tohoto obdobia spomínal vyostrené vzťahy s nemcami. Pri jednej krčmovej bitke niekto zapichol nemca bodákom. Prišla vojenská polícia a nemci, chceli to vyšetrovať. Nakoľko sa tam vraj vtedy zišlo asi 200 vojakov slovenskej armády, prikázali predložiť bodáky. Vraj vtedy každý vojak ktorý tam bol, zhodil bodák na zem. Pretože sa nevedelo zistiť, komu patrila vražedná zbraň- bodáky síce mali čísla, ale sa neevidovali na kartách ktorému vojakovi bolo aké vydané- pretože bola vojna- vraj vtedy celá posádka dostala zákaz na dva mesiace opustiť kasárne. Neviem ako to ďalej bolo, dedo len povedal, že "a vtedy prišlo povstanie". Dostali rozkaz prebiť sa so štyrmi 7,5 cm delami na rozoberateľných lafetách cez Tatry do Kežmarku. O tých bojoch dedo veľa nenavravel, len že šli stále v noci a cez deň delá skladali a opevňovali, aby mohli strieľať, a na noc ich rozoberali, aby mohli pokračovať v pochode. Tak sa vraj aj s koňmi a delami prebili ku Kežmarku, kde na posádke dostali dve 151 mm ťažké delá. Ale mali k nim vraj len cvičnú muníciu. Tam ich dostihlo bombardovanie, a potom lietadlo s letákmi, aby zložili zbrane. Keď sa jedného dňa zobudili v kasárňach, boli tam len nižší dôstojníci. Tu prišiel rozkaz zložiť zbrane a vrátiť sa domov. Tak vraj porozbrusovali hlavne na delách, aby sa už nedali použiť, porozbíjali uzávery, poohýnali pušky a s pištoľami sa každý pobral domov. Deda chytili v Kežmarku v meste nemci, a spolu s inými lapenými ich dotiahli do Košíc, kde ich väznili v krytej jazdiarni (dnes športová hala v starom meste). Tam vraj nejaký veľmi aktívni komunista zastrelil schovanou pištoľou nemeckú stráž, a dali ich nastúpiť. Niekho vraj zastrelili na mieste, ostatných cez Maďarsko dopravili do nemecka vlakom. Tak sa dedo dostal do zajateckého, neskôr koncentračného tábora Torgau- Staumlager Torgau- LB Milberg. S tadiaľ rozprával mnoho príbehov, ako najprv robili míny, potom v cukrovare, potom v Drážďanoch vykladali na stanici dobytok pre bitúnky- kde ich zastihlo veľké bombardovanie, keď dvanásť hodín ležali namačkaní pod vagónmi na koľajniciach, (prepáčte, budem presne citovať starého otca), zosratí, zošťatí, celých dvanásť hodín padali vôkol bomby a mnoho kamarátov roztrhalo. Ľudské pozostatky sa miešali s hovädzími, všade bolo mnoho krvi. Keď bombardovanie ustalo, mnohí sa pokúsili utiecť, za čo sa potom všetci dostali do časti tábora, ktorá bola ako Koncentračný tábor. O tom dedo už nehovoril, len, že keď ich oslobodili američania, rusi doniesli odniekiaľ sudy s nejakým alkoholom a popili ho, že sa ich veľa otrávilo a pomrelo, mnohí že oslepli. 12. júna 1945 sa vrátil dedo domov, nabalený od američanov.

vo vojne bol zranený, mal priestrel nohy, bolo to z bojov, ale nikdy nechcel o tom hovoriť, ako ani o koncentračnom tábore. dlho mal číslo na predlaktí, ale potom si ho sám šmirgľom zbrúsil, po čom mu zostala veľká jazva na ruke. Zomrel v roku 199, 28. júna, pokojnou smrťou v nemocničnej posteli. Na druhý deň sa mal vrátiť domov. Akoby niečo cítil, deň pred smrťou sa uzmieril so starkou, svojím chlapským, a predsa nežným spôsobom sa jej ospravedlnil za celý život, lebo veľa pil. Posledné mesiace pred smrťou sa často budil v noci s krikom, spomínal veci z vojny a z koncentráku, najmä nejakého esesáka, ktorý mieril na neho pištoľou a smial sa mu... Potom cez deň nechcel o tom povedať ani slovo... Keď však videl všetky tie konflikty v správach v televízore, vravieval: "Len sa modlite, aby ste nezažili vojnu, lebo to je veľmi strašné a zlé". Vedel, o čom hovorí.
Volal sa Štefan Mečiar, narodil sa v roku 1915 v Lazanoch pri Prievidzi. Dnes spočíva na cintoríne v rodnej obci.
_________________
Roman Blaško

[Katarína Brejková]

Možno iba nedopatrením sa zabúda na význam,ktorý zohrala na samom začiatku SNP vojenská posádka (vrátane dôstojníkov) vtedajšieho Slovenského štátu v Žiline.
Ako viem, prví zložili zbrane ( zjednodušene povedané - odmietli ísť proti vlastným,) naopak - prešli na stranu povstalcov. Napokon história bojov pri Strečne veľa napovedá.
A predovšetkým - povstali proti fašizmu .

[BibraX]

Povstaniu neublizilo ani tak to, ze bolo potlacene, ale hlavnu "psiu" sluzbu mu urobili komunisti. Zial ich dehonestovanie tzv. demokratickej casti odboja, tvrde kritizovanie generalov Goliana a Viesta a glorifikovanie ulohy komunistickej strany ako jednej z najhlavnejsich organizacnych zloziek samotneho povstania, to povstaniu najviac ublizilo. Dlho za socializmu drzany kult Husaka a jeho "pravdy" o povstani nastastie v sucasnosti (vlastne hned po 89.) viacero studii a publikacii zvrhlo a odmietlo. Odporucam tym, ktory by mali o temu SNP zaujem aby siahli po dielach Jozefa Jablonickeho (ak este tak neurobili), ktory cely svoj zivot zasvetil hladaniu odpovedi na otazky okolo Povstania. Bol kvoli kritike Husakoveho povstania prenasledovany a v case normalizacie mu bolo vsemozne znemoznovane pracovat na odhalovani pravdy o povstani. Odporucam i nedavno vydane Samizdaty okrem znamych Povstanie bez legiend.
Povstanie ma jednoznacne miesto v nasej historii. A treba ho chapat kladne. Aj ked viacero ludi v nom vidi protistatne povstanie band. Nech by aj boli zakulisne tahy akekolvek, je nepopieratelne, ze boj proti nacistickej a fasistickej totalite bol bojom spravnym. Ak by vojna skoncila inak ako skoncila koniec pre nas ako Slovanov by bol katastrofalny (nech sme boli akykolvek spojenci Hitlera). Poliaci su hrdi na svoje Varsavske povstanie, my by sme mali byt tiez a myslim, ze vacsina ludi, ktora aj o povstani vie viac ako len to, ze nejake bolo, s nim suhlasi. Ako prebiehalo, to su uz otazky skor na inych ludi, ktori na to hladaju odpovede. Netreba hlavne zabudat, ze v povstani nebojovali len komunisti, ale aj tzv. demokrati. Nie len ti co cheli ist s Moskvou, ci Londynom. V Povstani bojovali okrem inych narodnosti hlavne Slovaci a nebolo ich malo.

[Vladimir Bakos]

SNP malo svoj zmysel a ciel.Bol to cin naroda sloven.ktori si uz nik nemoze privlastnit.A zaklady spolu s pravdivimi podstatami a priebehom,nam uz nik nezastrie cervenou zastavou.


S pozdravom Vladimir Bakos.
_________________
Zaujimam sa,o rody Bakos, Liska, Kovaly, Michna. vladimirbakos@gmail.com

[Denis]

SNP je medznikom v dejinach Slovenska urcite.
Myslim ze nie je ani cierne ani biele, je vsak dokladom toho ako sa meni pohlad ludi na dobu ktoru ziju. SNP nam dalo jasne na javo ze narod musi mat jasne ciele, priority a bojovat o ne i vojensky ak je treba.
Povstala armada, jej podstatna cast, mozeme polemizovat ci skoro alebo neskoro ale ukazala cestu. To co z povstania narobili part. jednotky pod vedenim politrukov je ina vec.
SNP je asi jeden z mala dokladov toho ze Slovaci vedia zdvihnut zbran proti zlu, a nedaju sa. V modernych dejinach je to asi najvyznamnejsi cin naroda. Kazdy vojak ktory bojoval proti voj. jed. Wermachtu ci SS je hrdinom, aj ked neznicil tank ci nepostrielal stovky vojakov. Jeho hrdinstvo je v tom ze si nevybral lahsiu cestu odporu, sediac v slamniku ci kurniku, a cakat kedz Slovensko oslobodia Rusi.
To ze si komunisti ukradli SNP, ci odboj {nakoniec ukradli aj stat{je ina vec.
SNP otvorilo cestu k slobode, kratkej ale slobode, preto ho popierat ci hanobit nie je na mieste priatelia.
_________________
Kone a serm su mojou celozivotnou laskou.

[Vilo]

...hmm...nuz tazko reagovat na toto...urcite sa takych Cyprianov najde za kazdeho rezimu a v kazdej krajine, ale preto by sme nemali odsudzovat Povstanie ako take. Povstanie malo viacero rysov. Bolo vyjadrenim vole obcanov zit v demokratickom a slobodnom Ceskoslovensku. Zaroven odhalilo, ze v samotnom vedeni statu je vela ludi, ktori s obsahom jeho rezimu nesuhlasia a aktivne proti nemu bojovali. Guverner Narodnej banky, najvyssie velenie Slovenskej armady a vele vela dalsich vysokych cinitelov statneho aparatu. Ludia od zaciatku odhalili nedemokraticku podstatu zriadenia Slovenskeho statu (napr. v Ruzomberku sa uz od marca 1939 zacali prejavy nespokojnosti). Zaujimave bolo aj to, ze armada, ale aj ine zlozky represivnych organov ticho tolerovali organizovanie Povstania...Jasne, ze malo aj negatyivne crty, podla mna tie najhorsie malo na svedomi ruske velenie, ktore vykonavalo veci, ktore mali Povstanie urcitym sposobom diskreditovat, lebo Cervena armada mala byt jedinym "osloboditelom". Podla mojho nazoru, odhliadnuc od negativnych stranok, je Povstanie jednym z najsvetlejsich dejinnych momentov slovenskeho naroda.

[ErdödyFerenc]

V súvislosti s touto Vami položenou otázkou ma napadol príbeh človeka XY, mazvyme ho trebárs Cyprián...


Narodil sa ešte za cisára pána, od malička rád vojakom chcel sa stať. Za prvej republiky ledva skončil ľudovú a už načúval červeným myšlienkam. Zistil ked dobre bude načúvať, budú zásluhy a možno raz i slušné miesto. Prišiel zvrat v podobe čierneho zla a Cyprián rýchlo pochopil, že rýchlo treba byť gardistom a poslušne stúpať nahor. Veru stúpal a naučil sa žlté hviezdy lepiť na oblečenie mnohým "výletníkom". Nuž jedného dňa bolo nad slnko jasnešie, že čiernemu zlu ubúda síl a že akísi partizáni majú miesta voľné, i začul, že i tam budú zásluhy a budúcnosť svetlejšia.

Po vojne teda dostal i diplom, i krásnu červenú knižku, predstavte si i odznak s kosákom i kladivom. Nuž veľké mal Cyprián zásluhy. Oznamoval úradom kde sú ešte neskonfiškované majetky, kde sú neprispôsobiví občania, koho rýchlo umlčať, kde ešte radno je farára poslať za mreže. A takto pekne stúpal vyššie a vyššie, i veru akýmsi agentom sa stal.


Nuž po revolúcii, stal sa najskôr kuričom, no staré články mu pomohli a dnes sedí v kostole v "prvej šore", a jeho syn je nesmierne majetným a váženým podnikateľom.

...akákoľvek podobnosť je čisto ale čisto náhodná.

Príspevok je mojím osobným postojom k tejto diskusnej otázke.
_________________
BIZALMAM AZ ŐSI ERÉNYBEN

[Schwerzell]

rad by som vedel, aky postoj a pohlad ma slachta na Slovensku na SNP...