Dvaja znalci genealógie uhorských šľachtických rodov ako napr. Ivan Nagy a Mór Wertner pokladajú Báthoryovcov za rod germánskeho pôvodu. Predkovia tejto rodiny prišli vraj do Uhorska zo Škandinávie v rokoch 1038-1047.

 Predkovia tejto rodiny prišli vraj do Uhorska zo Škandinávie v rokoch 1038-1047.Priezvisko Bathory používali od roku 1279 keď dostali lokalitu Bátor(Nagy Bátor v Sabolčskej župe v Maďarsku).Ďalej sa rod rozvetvil na dve línie somlyóovskú a ecsedskú ako som už spomínal v jednom píspevku tuná na tejto stránke začiatkom 14 storočia. Patrili k najväčším hodnostárom. U oboch vetiev Bathoryovcov boli charakteristické extrémne povahové vlastnosti. U mužských členov rodu až hraničiace k sadizmu. Veľmi sa prejavovali u Žigmunda Báthoryho. Žigmund dal siedmich svojich hodnostárov bez vypočúvania a rozsudku sťať i s časti mučiť a pozostalým zhabať majetky. Tak sa zdá ,že neresti tohoto rodu vrcholili aj v osobe Alžbety Báthoryovej. Taktiež som popísal vo svojom príspevku na tejto stránke koho bola dcéra manželka neter atď...

 

 

  Vzala si za manžela Františka Nádasdyho ,ktorý sa narodil v Sarváry v roku 6.okt.1555  v tom čase patrili Nádasdyovci medzi magnátske rodiny. Jeho predkovia prišli vraj do Uhorska z Anglicka ešte v časoch Arpádovcoch. Nebudem ďalej písať o tom čo boli a čo zastávali až po Františka. Manžel Alžbety bol hlavný župan v stoliciach Váš ,Šopron a Fogaras ,magistrom kráľovských koniarní ,radcom panovníka a hlavným kapitánom Uhorských vojsk.

 Majetkov mali požehnane: panstvo v Kanizsai ,hrady a kaštiele s panstvami Sarvár ,Kapuvár  Léka ,Velike ,Csokako ,Csepreg ,Egervár a ďalšie aj v Kersztúryi( dnešné Rakúsko),ale hlavné sídlo mali v Sárváry kde bolo aj sídlo palatína(bol to gotický hrad).Okrem iného Uršula Kanizsaiová(bola vydatá za Tomáša Nádasdyho) ako vdova  výmenou za hrad Kanizsa a vyplatením 50 000 zl. získala od vtedajšieho panovníka hrad a panstvo Čachtice v roku 1569(zdroj Revický,B, :Csejtej plebánia torténete. Rkp z konca 19 stor. na r.kat. fare v Čachticiach).

 František Nádasdy sa v istý čas zdržiaval na panovníckom dvore vo Viedni pod patronátom arcikniežaťa Ernesta už v tom čase r.1567-1570 vynikal veľkou telesnou silou  a mal prudkú a drsnú povahu. Svedčia o tom sťažnosti Čachtičanov panovníkovi Maximiliánovi ,ktorý Nádasdymu nariadil v roku 1575 aby sa neopovážil prenasledovať a znepokojovať svojich poddaných a zakázal to aj svojmu personálu. Opätovne to dokazuje aj sťažnosť obyvateľov mestečka Čachtíc z 19.okt.1575 prednesená priamo panovníkovi.

 František Nádasdy a Alžbeta Bathory sa zosobášili vo Vranove 8.mája 1575 mali päť detí:ANNA,URŠULA,KATARÍNA,ANDREJ a PAVOL.Z ktorých URŠULA a ANDREJ zomreli ako deti. Anna sa vydala v roku 1604 za Mikuláša VI. Zrínskeho kde bol aj pri zásnubách prítomný 13.júna 1604 v Kereszture aj Juraj Thurzo ,ktorý bol vlastne v rodinnom pomere ,pretože Jurajova matka  Katarína Zrínska manželka Františka Thurzu ,bola sestrou Juraja VI. Zrínskeho ,otca Bathoryovejho zaťa(Nagy I.,c.d.,zv.XII,str.436). Pavol Nádasdy mal  troch synov s Juditou Révayovou. Mladšia dcéra Bathoryovej - Katarína  sa vydala za Juraja Drugetha (rod sa prisťahoval z Neapola za čias Anjouovcov) Toto azda každý priaznivec dejín  vie zistiť či niekde prečítať. Skôr by som sa preniesol na konkrétne osoby Alžbety Bathoryovej a Juraja Thurza a na  to čo sa  stalo a ako  to prebiehalo.

 

 

 

    obr.František Nadasdy

 Celý drastický príbeh opisuje bojnický zemepán Mikuláš Thurzo vo svojom liste z 28.apríl 1605 Jurajovi Thurzovi kde uvádza ,že sotva 15-ročnú dievčinu znásilnilo dvanásť cisárskych žoldnierov(volala sa Apátiová)následkom čoho zomrela. Vtedajšie hajdúske vojská spustošili v rokoch 1605-1606 veľa krajov Slovenska - taktiež majetky Juraja Thurza ,prívrženca cisárskeho dvora. Najviac bola postihnutá Nitrianska stolica. Okrem panstva Bytče a Oravy aj ďalšie obce medzi nimi aj Čachtice. Medzi obeťami boli veľmi často úbohé siroty aj mnohé ďalšie ,ktoré keď zmizli nikto sa nepýtal ,kam sa podeli. Alžbeta Bathory v tom čase cestovala doslova pernamentne zo svojho jedného panstva na druhé (žeby chcela získať nové obete?)možno znamenala pre každé dievča ,alebo mladú ženu isté nebezpečenstvo a kupovala si ich po ceste kade prechádzala či na príkaz stráží násilím tieto devy unášali a umiestňovali do tajných priestorov či skrýši  v jej panstvách ,alebo ako to nazvať(to musí mať človek veľmi dobre už dopredu vymyslené).

Prečo práve Jurajovi Thurzovi pripadla úloha zaoberať sa riešením tohoto prípadu. Veď je známe ,že Rudolf II. mal iné záujmy(poznáme zo známeho filmu).Juraj Thurzo pozval Alžbetu na svadbu svojej dcéry Judity v novembri 1607 po ceste z tejto svadby údajne umučila jedno dievča ,ktoré nechala stáť v ľadovej vode Váhu pri Predmieri.

Pomery sa zmenili v roku 1608 keď nastúpil na Uhorský trón brat Rudolfa II. Matej II.(mal za sebou väčšinu uhorskej šľachty).Thurzo bol obľúbencom Mateja II. čo sa stal aj palatínom. Začiatkom roku 1610 dal Matej II striktný príkaz palatínovi aby preskúmal ponos sťažností a vyšetril Bathoryovej delikty. Treba sa tu pozastaviť nad postupom feudálnej justície a hlavne osobe palatína Juraja Thurza. Thurzo nar.2.Sept.1567 na Lietavskom hrade ,syn predsedu Uhorskej kráľovskej komory Františka Thurzu a Kataríny Zrínskej. Juraj Thurzo v roku 1600 vyvinul mimoriadnu aktivitu pri likvidácii prípadu Michala Thelekessyho (prepadol vozy Rudolfa II. z darmi od Žigmunda Báthoryho(čin bol kvalifikovaný ako urážka majestátu).Po zdarenom úniku ho dolapil a popravili ho sťatím 11.4.1601.Na základe príkazu Mateja II. a spoluúčasti J.Thurzu sa v stoliciach Nitra, Trenčín ,Tekov mal vyšetriť protonotár Andrej z Keresztura a v stoliciach Moson ,Sopron ,Vas ,Ráb ,Veszprém a Zala protonotár Mojžiš Ciráky prípad Báthory (nariadenie z roku 1610 marec 5. začal sa realizovať 25.marec 1610).Veškeré vypočúvanie svedkov malo dôverný a informačný charakter(aby sa zistilo  o skutkoch Alžbety).

 Konkrétne svedectvá: Juraj Predmerský ,Mikuláš Kochanovský a Juraj Blanár zhodne uviedli ,že Bathoryová zabila dve dievky a dala ich odniesť do Kostolian ,kde ich pochovali. Mikuláš Kuschleba poddaný Daniela Pongráca oznámil ,že vie od Potockého ,služobníka Štefana Illesházyho ,že Bathoryová zamordovala dve zemianske dievčatá z Liptova neobvykle krutým spôsobom (Zbičovala a ponorila ich do ľadovej vody Váhu pri Strečne).Mikuláš Mezarič - vyberač tridsiatku z Nového mesta nad Váhom vypovedal ,že provizor Čachtického panstva poveril Jána Sluku z Vrbového ,aby zadovážil nejaké medikamenty z trnavskej lekárne. Doktor Martin(Graimelius) súčasne bol aj lekárnikom v Trnave vyhlásil ,že týmto liekom ak by niekto chcel ,možno zahubiť aj sto ľudí. Juraj Hladný ,Juraj Dubnický a Juraj Zlatý všetci poddaný Daniela Pongráca uviedli ,že čachtická pani ,keď sa vracala pred svadbou Homonnaya(Juraja Drugetha),ktorá bola v januári 1610 ,zo Sárváru do Čachtíc zabila dve dievčatá - tie ktoré nechala pochovať v Kostolanoch. Protonotár Mojžiš Ciráky mál zhrnuté výpovede 18 svedkov v Bratislave 27.okt.1610 dva mesiace pre d jej zadržaním samozrejme so zreteľom na to ,že poväčšinou vypovedal personál hradu a panstva.Výpovede obsahujú mnohé závažné a doteraz neznáme detaily odhaľujúce Báthoryovej zločiny.

 Zaujímavé sú aj výpovede typu: Benedikt Bicsérdy - dvere vedúce do tejto skrýše boli stále strážené nežiadalo sa mu tam ísť ,alebo Gregor Paisjártó - nechodil som do miestnosti panej preto nemôžem povedať čo sa tam dialo ,iný Benedikt Zalay účtovník panstva - staral som sa len o svoje veci ostatné som nesledoval a neviem o tom nič. Prípadne felčiar Ambróz - Ak ma pani zavolala tak som prišiel , ináč som tam nechodil. Pri podávaní liekov videl dievčatám iba ústa a nebadal stopy po úderoch. František Tõrõk - prísažný pod prísahou vypovedal ,že pred ním Bathoryová nekonala tak verejne ako pred inými. Vedel však o dvoch dievčatách po smrti Štefana Bathoryho ,ktoré umučila v cestovnom voze(pochovala ich na Branisku v Širokou(dnes obec Široké)ďalšie výpovede od :Baltazár Poky ,Štefan Vághy ,Štefan Csiszár ,Michal Szabó-richtár, Juraj Czizmazia ,Lukáč Varga ,Peter Kovács ,Ján Szucs ,Andrej Lakatjartó ,František Bornemissza - zeman a Pavol Literatus de Bod-vicekastelán zámku Sárvár hovorili či už o mŕtvych dievčatách alebo aj o psychologických mučeniach v zmysle odriekavania istých formuliek niekedy a hodinu.

 Palatín Thurzo v roku 1610 máj 25 bol vo východnej časti krajiny vo svojom liste písal svojej druhej manželke Alžbete Czoborovej ,že situácia je hrozivá a napätie sa mu nepodarilo utlmiť. Bol z domu vzdialený tri mesiace ,ale prostredníctvom listov bol priebežne informovaný .Napriek tomu ,že výpovede boli otrasné ,dozrelo v Thurzovi rozhodnutie ,ktoré bolo v rozpore zo spravodlivosťou. Vyvinul veľmi aktívnu a značne riskantnú-napokon veľmi úspešnú iniciatívu za záchranu Alžbety Bathoryovej od kata jej rodinných príslušníkov od potupy a majetok od konfiškácie.

 

 

                          

   obr.Georgius Thurzo                                                       obr.erb Thurzo 

  Aká bola motivácia tohoto rozhodnutia? Nepochybne predovšetkým triedne vzťahy ,pretože patrila k vysokej šľachte a zachrániť prestíž feudálnej elity za každú cenu. No najmä ,že počas výprav František Nádasdy porúčal svoju rodinu pod ochranu Juraja Thurzu.

   Obr.list Fr.Nádasdyho z 3.jan.1604,ktorým odporúča svoju rodinu pod ochranu Juraja Thurzu

Sám Thurzo zosnoval tajný plán a prerokoval ho s Bathoryovej zaťmi M. Zrínskym a J.Drugethom ,ktorý za ním prišli 7.jún 1610(Kubiny,M.,c.d.,str.259)do Szatmárskej stolice. V liste sa píše: "Podľa Vášho rozkazu vyslal som súčastne s týmto listom dvoch služobníkov do Čachtíc ,aby sme Nádasdyovú v súlade s dohodou ,ktorú sme učinili s Vašou veľkomožnosťou ,pokojne umiestnili na to miesto ,aby sa na jej majetkoch nestala nijaká škoda ,neprišlo k zásahu ani zo strany fišku a čo je najhlavnejšie ,aby sa neublížilo ani jej rodine"(ŠOBA Bytča, OK Thurzovská korešpodencia).

 

 

    Obr.dôverný list Mikuláša Zrínskeho zo 17.dec.1610 Thurzovi

 

Následne prišli do Kersztúra za Alžbetou kde sa zdržiavala jej zaťovia Zrínsky a Drugeth bez manželiek a podarilo sa im nejakým spôsobom presvedčiť Alžbetu o nutnosti napísania testemantu .Aj tak spravila 3.sept.1610(MOL Budapešť N.R.A.,f.44 no.25). Medzi chúlostivú otázku patrilo umiestnenie Alžbety ako sa hovorí "na miesto" .Sama Bathoryová prišla zo Sárváru a Keresztúru do Čachtíc v polovici októbra a usídlila sa v kaštieli v mestečku. Približoval sa Alžbetin osudný deň 29 dec.1610.Thurzo bol v tom čase 26.dec.1610 v Bratislave(písal list hlavnému županovi Petrovi Révayovi do Turca).Na druhý deň sa vydal smerom do Čachtíc sprevádzali ho obaja Alžbetini zaťovia. A tak ju Thurzo našiel doma v Čachtickom kaštieli a pristihol in flagranti pri mučení dievčat.30.dec.1610 písal svojej manželke toto:

"Prišiel som včera večer do Nového Mesta nad Váhom chvalabohu v dobrom zdraví .Nádasdyovú som dal chytiť a teraz ju vedú do hradu. Ženy ,ktoré mučili nevinné dievčatá ,aj s mládencom ,ktorý im pomáhal ,poslal som hore(do Bytče),nech sú dobre strážený a uväznení ,kým neprídem domov a kým nezasadne súd. Ženy môžu byť uväznené v meste ,mládenec nech je väznený v zámku. Keď naši vyslaní ľudia a služobníci prišli do kaštieľa ,našli tam mŕtvu dievku a druhá od mnohých rán a mučenia už zomierala. Okrem toho sedela tam ešte jedna doráňaná žena a ďaľšie ,ktoré tá prekliata osoba nechávala pre iné príležitosti ,čakali tam pevne spútané"(ŠOBA Bytča Thurzovská korešpodencia,sign,III-T/12.)

 

 

 

  Obr.vlastnoručne písaný list palatina Thurzu svojej manželke A.Czoborovej 29.dec.1610

 

 

Prvý deň v roku 1611 Ján Abrahamides Ponický ,čachtický kazateľ a senior napísal list(skôr to bolo zvláštnosťou ,lebo listy sa v prvý deň v roku nepísali ľudia sa skôr oddávali domáckej pohode)mal na to vážny dôvod superintendentovi pre Trenčiansku ,Oravskú a Liptovskú stolicu. List obsahoval závažné údaje o Alžbetiných trestných činnostiach. Pri vstupe do miestnosti práve Alžbeta obvinila Ponického ,že on proti nej kázal a Megyeri sú nevine ,že ju uväznili .Naznačila aj to ,že čoskoro začne povstanie a sedmohradské knieža ju pomstí za nespravodlivosť na nej. Druhým motívom bolo ,že Ponický sa necítil v bezpečí. Argumentoval udalosťami keď pri modlitbe v kostole pri vysvetľovaní evanjelia akýsi Priderovič mu nahlas protirečil a na druhý deň istý mladý zeman sa mu vyhrával ,že ho vyvedie z fary za vlasy ako psa. Ponický sa niektorej časti listu vyslovil svoj údiv ,ale aj radosť nad náhlym obratom ,že sa Bathoryová ,ktorú porovnal ku krutej Jezabel(dcéra sidonského kráľa okolo r.875 p.n.l. - dopustila sa mnohých ukrutností)a samotnému satanovi ,dostala do vlastnej pasce. V niekoľkých častiach sa v liste dotýka aj činnosti istej myjavskej majerníčky(ako učiteľku čarodejníckych praktík).Provizor zachytil majerníčkyn okultný text namierený proti panovníkovi   Matejovi II. Mojžišovi Cirákymu a hrdzavému Megyerimu. Text znel: "Aby 99 mačiek rozhrýzlo srdce Mateja II ,palatína ,Mojžiša Cirákyho a ryšavého Megyeriho".

 Bytčiansky súd: Skladal sa z dvadsaťštyričlenného zboru: Teodóz Sirmiensis zo Suľova prísediaci kráľ. súd. tabule ,Ján Dávid - podžupan Or.stol., Gašpar Õrdódy - podžupan Trenč. stolice ,Rafael Kvášovský ,Benedikt Kozák ,Juraj Lehotský ,Ján Záturecký ,Mikuláš Hrabovský ,Ján Borčický ,Gabriel Hlinický - prísediaci sedrie ,Mikuláš Pružinský ,Štefan Maršovský ,Juraj Zálužský ,Ján Hlinický ,Michal Hlinický ,Apollo Millitius ,Ján Draškovský ,Mikuláš Maršovský ,Štefan Akay ,Ján Medvecký ,dominantnými osobami boli: prokurátor a palatínov sekretár- Juraj Závodský ,Daniel Eordeogh-slúžny ,kastelán na zámku v Bytči-Gašpar Bajáky a provizor Bytčianskeho panstva Gašpar Kardoš.

 Po výpovediach svedkov zo Sárváru bolo palatínovi jasné ,že za jej zločiny jej hrozí strata hlavy. Súd vypočul svedectvá trinástich svedkov .Juraj Kubanovič ,čachtický obyvateľ ,pod prísahou svedčil ,že videl mŕtvolu dievčaťa zavraždeného naposledy ,ktoré sa zdržiavalo v kaštieli .Túto skutočnosť potvrdili aj ďalší Čachtičania: Ján Valko ,Martin Jankovič ,Martin Krško ,Ondrej Uhrovič a aj Ladislav Antalovič. Tak isto svedčil aj ďalší čachtický svedok Ondrej Butora. Po vypočutí svedkov bol vynesený rozsudok: Helena Jó a Dorota Szentesová sa odsudzujú na upálenie. Jána Ujváryho pre jeho mladý vek odsadili na sťatie. Katarínu Beneckú súd neodsadil na smrť ,ale zostala vo väzení ,kým jej skutky nevyjdú dokazateľnejšie. Myjavskú majerníčku za pomoc pri výrobe jedov a za obvinenie z čarodejníctva  upálili 24.jan.1611 v Bytči(ŠOBA Prešov ,Drugeth Humenné,inv.č.718).

 Palatínov výrok o doživotnom odsúdení Bathoryovej mal predísť horším veciam. No ani členovia súdnej poroty asi nevedeli o existencii tajného plánu hoci sa uskutočňoval nad očakávanie dobre. Ale stalo sa niečo čo nepredpokladal ani Thurzo. Panovník Matej II sa vôbec neuspokojil s riešením prípadu Bathoryovej a napísal list 14.jan.1611 palatínovi a žiadal ho o nový súdny proces a namiesto doživotného trestu trest smrti zo všetkými následkami. Thurzo toto stanovisko panovníka oznámil Bathoryovej zaťom aj z odpisom Matejovho listu.12.febr.1611 Mikuláš Zrínsky napísal list palatínovi:

 “Porozumel som listu Vašej velkomožnosti ,a aj odpisu listu Jeho Výsosti  Vám ,jako aj Vašej odpovedi na tento list a občas je mi veru dosť smutno ,keď počujem o zlom stave Nadasdyovej ,ktorá sa dostala do veľkej hanby .Napriek tomu však, ak porovnávam jej hrozné a neslýchané skutky k trestu ,ktorý ste jej prisúdili ,je rozumné ,aby som volil menšie zlo. A tak to ,čo s ňou Vaša veľkomožnosť učinila ,slúži nášmu dobru ,našej cti a je ochranou pred potupou. Ak by sa však malo uskutočniť to ,čo žida Jeho Výsosť v liste Vašej Veľkomožnosti bolo by pre nás lepšie zomrieť navždy zmiznúť i s deťmi a príbuzenstvom ,než by sme mali počuť o jej strašnom mučení v rukách kata ,ktorému by bola zrejme vydaná. No Vaša Veľkomožnosť nám bola vždy priateľsky nakolonená ,chcela láskavo predísť tejto ošklivej veci ,ktorá sa na nás valila a preto našla také východisko…“Ďalej ho liste prosí aby sa u Jeho Výsosti prihovoril a uspokojil sa s vymeraným trestom a mohli tak bez potupy a škody dožiť. 

  

 

 

   Obr.List M.Zrínskeho palatínovi J.Thurzovi z 12.febr.1611 

Thurzo odpovedal listom Matejovi v ktorom mu odôvodňoval mierny postup. Jeho odpoveď však Mateja II. nepresvedčila. Palatín čoskoro dostal list od Pavla Nádasdyho 23.febr.1611.Vajadruje v ňom vďaku za úsilie ktoré vynaložil pri procese a neuškodil ich rodu. Kým Zrínsky a Nádasdy intervenovali u Thurzu on napísal list panovníkovi Matejovi II. 30.marec 1611.Podnetom preto bol už druhý písomný príkaz panovníka Thurzovi ,aby zaradil proces proti Bathoryovej.

   

 Obr.List Pavla Nádasdyho palatínovi 23.febr.1611

31.marca 1611 hodnostári kráľovskej komory uviedli ,že sa zaoberali listom panovníka z 19.marca 1611 a po osobitnej porade  všetko konzultovali s paltínom aj viacerými radcami. Členovia komory sa uzniesli ,že proces proti Bathoryovej nepatrí do kompetencie kráľovského fiškalátu ,lebo z doterajšieho vyšetrovania nevyplýva nijaké verejné previnenie.

 Zámer hodnostárov bratislavskom kráľovskej komory ,ktorý bol priamo ovplyvnený palatínom ,bol  totožný s plánom Juraja Thurzu . List Mateja II v Prahe 17.apríl 1611 Thurzovi bol odpoveďou nielen palatínovi ,ale aj stanovisko bratislavskom komory a na žiadosti Bathoryovej zaťov a synov o milosť. podľa panovníka mohol fiškus zakročiť plnou prísnosťou podľa práva ,no so zreteľom na zásluhy jej manžela a prosby rodinných príslušníkov predsa len schvaľuje jej doživotné veznenie. Panovník ukončil svoj list zo slovami:

  „Z toho dôvodu ešte aj teraz pokladáme za potrebné začať riadny súdny proces a po vynesení rozsudku rozhodneme o ďalšom.“

 Formálny súhlas Mateja II. o doživotí bol vynútený a niet pochybností ,že tak rozhodol len kvôli Thurzovi ,ktorý mal u neho značný kredit z dávnejších rokov.  Nové fakty o jej činnosti nemali v priebehu roku 1611 ďalší negatívny vplyv na jej osud. Príkaz listom panovníka z 14.Jan.1611 bol súčastne  aj príkazom na začatí nového vyšetrovania. Boli urobené mnohé a mnohé nové svedectvá od Kostolian ,Vrbového ,Beckova ,Čachtíc ,Sarváru atď. Počet obetí sa dal sotva zistiť.  Matej II. pod ťarchou nových výpovedí o ktorých ho informoval Vavrinec Ferecffy , 16.jan.1612 dal viedenskej komore dispozíciu ,že Bathoryová má toľké ťažké zločiny a má byť predsa len odsúdená na smrť a jej majetky sa mali prepísať na jej deti(Financ und Hofkammerarchiv Sien.Ung.rot.1d.) Sama Bathoryová figuruje v dokumentoch ešte raz pri majetkoprávnej veci a s napísaním dodatku k testamentu z 3.sept.1610.V tejto súvislosti na jej želanie prišli na Čachtický hrad 31.júla.1614 dvaja kanoici Ostrihomskej kapituly .Jej želaním bolo aby si všetky jej majetky podelili medzi sebou jej deti.

Alžbeta Bathoryová o tri týždne na to zomrela. Podľa jednej správy v archíve Drugethovcov v noci o 2 00h. O necelý rok 13.aug.1615 zomrela aj jej dcéra Anna vydatá za Mikuláša Zrínskeho. Alžbeta bola pochovaná v čachtickom kostole 25.novenb.1614. No pri prehliadke hrobiek v podzemí čachtického kostola ,ktorá bola 7.júla 1938 sa odkrylo päť krýpt a množstvo rakiev. Patrili Forgáchovcom ,Országhovcom a iným boli už otvárané, no hrobka ani rakva s pozostatkami Alžbety Bathoryovej sa nenašla.  

                Obr.erb Bathory                              

  

 

 

Napísal a upravil :Richard Zelenay

Použité zdroje a citáty:PhDr.Jozef Kočiš CSc.

                                         Z knihy Alžbeta Bathoryová a palatín Thurzo

http://www.bsm.sk/thurzo/thurzo-insignie.jpg

http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bathory/gfx/photos/thumbnails/historie/rodostrom.jpg