[Miroslav]

OZ Forgach de Ghymes v spolupráci s Obcou Jelenec a Farnosťou Jelenec Vás pozýva dňa 2. augusta 2014 na 5. ročník obnovenej starodávnej tradície - púť na hrad Gýmeš, kde sa o 11. hodine uskutoční svätá omša k sviatku patróna hradu sv. Ignáca z Loyoly. Túto tradíciu pútí založil biskup Pavol Forgách v polovici 18. storočia, pričom zaviedol aj zvyk vítania hostí tzv. lopatovým tancom, t.j. štyrmi údermi lopatou po zadnej časti tela. Išlo o psychologický moment,aby si každý zapamätal, že tam bol. Tradíciu, ktorá sa praktizovala do začiatku 19. storočia obnovilo OZ Forgach de Ghymes po 200 rokoch v roku 2010. Na hrad Gýmeš sa turisti môžu dostať viacerými cestami, preto je výstup individuálny a nie je riadený ako procesiová púť z obce. Vyvrcholením je práve sv. omša priamo pred hradom. Podujatie obohatia členovia dobového spolku Hereditas Patrum z Topoľčian a jedinečný hudobný súbor Musicantica Slovaca z Mojmíroviec. Návštevníkom bude prezentovaná i kniha Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov, z pera Miroslava Eliáša, rodového historika Forgáchovcov. Spoluúčastní budú i poľovníci z Jelenca, s ktorými si pripomenieme 160. výročie vypustenia danielej zveri v Tribeči. Po návšteve hradu neobíďte Múzeum rodu Forgách v jeleneckom kaštieli.
_________________
Miroslav

[trolius]

Vítam túto stránku aj celkove toto fórum.Je potrebné sa skutočne zaoberať našou historiou,je to dar naších otcov.Historik ako taký je vždy zamestnancom niekoho a ten určuje prácu konkrétneho historika.Žial dnes je veľmi zlá doba na seriozné historické práce ako aj diela.Podpisuje sa pod to veľmi zlá politická situácia s naším južným susedom ako aj zlá finančná situácia vedeckých pracovísk.A pritom musíme priznať že naše dejiny sú skutočne na viac ako tisíc rokov spojené s maďarmi.Takýto stav je aj v iných štátoch no nie je to tak pretavované do denno dennej reality.Áno história je veľmi zaujímavá ale aj náročná lebo veľa treba čítať ale treba čítať aj pomedzi riadky lebo aj pisári tej doby boli len ľudia.No čo ma najviac trápi a to hlavne žalostný stav historických stavieb,niektoré pri pohľade tlačia až človeku slzy do očí.Každá takáto stavba je jedinečný originál.Na tomto stave má podiel aj štát,nestaral sa o toto dedičstvo a po novembri 1989 nevrátil šlachte to čo jej prináležalo.Ani majetky ani mobiliar ale nezohľadnil ani objektívnu finančnú stratu.A tak sa nám pomedzi prsty stráca historické dedičstvo naších otcov.dedov pradedov ......No je potrebné priznať že aj pozostatky šľachty na slovensku by mohli byť aktívnejšie samozrejme česť obetavým šľachticom,historikom ako aj a to chcem hlavne vyzdvihnúť nadšencom.

[Miroslav]

V kaštieli v Jelenci je od 24. 10. 2009 prístupné Múzeum rodu Forgách, ktoré môžete vidieť :
str.- so.: 10.00 - 17.00

skupiny sa môžu nahlásiť na obec.úrade tel. č. 037 6313204
_________________
Miroslav

[Miroslav]

Ďakujem za informáciu, aspoň viem, že to spolu súviselo. Pavol IV. bol aj kráľovským radcom, ako sa to uvádza aj na dobových tabuliach na hrade Gýmeš, žiaľ dnes už nejestvujúcich.

[Denis]

Titul Rožonského biskupa bol sice titularny ale bol voleny a patril do kralovskej rady, jeho drzitel mohol byt zvoleny aj za arcibiskupa alebo primasa uhorskeho.

[Miroslav]

Dlho mi trvalo, kým som sa na túto dobrú stránku zaregistroval.
Tak ako s Forgáchom ?
Sú dvaja; na začiatok je dôležité si povedať, že ak nie v lit. inak rozlíšené o ktorého Pavla F. ide, je to problém. Otec a syn, obaja cirkevní hodnostári.
Pavol IV. (1677-1746) mal mž. Emerenciánu Révayovú (1680-1703). Spolu mali 7 detí. Zomrela veľmi mladá a Pavol sa rozhodol vsúpiť do služieb cirkvi. V Marianke bol vysvätený za kňaza, neskôr bol kanonikom a titulárnym (vyvoleným rošoňským biskupom ([i]electus episcopus Rosonensis in Albania[/i]). Čo to vlatne je? Pravdepodobne biskupstvo v Albánsku, kt. zaniklo dôsledkom osmanskej expanzie. Čiže mal iba titul, no funkciu vlastne nikdy nevykonával. Podobne to bolo aj 16.-17. stor s veszprímskymi biskupmi a pod. Dodnes i naši cir. hodnostári majú tituly úplne neznámych biskupstiev. Bol prepoštom a kanonikom u sv. Juraja zo Zeleného poľa v Ostrihome. On kúpil hrad Gýmeš, ktorý bol Šimonovi IV. Forgáchovi skonfiškovaný za účasť na Rákocziho povstaní, bolo to v r. 1718, začal ho rekonštruovať a v obci postavil kaštieľ a kostol. Keďže Gýmeš bol predtým ako kráľ. konfiškát zálohovaný, často sa zdržiaval v Čachticickom Draškovičovom kaštieli, kt. vyženil jeho otec Andrej VII. Tu sa narodili aj jeho deti.
PAVOL V. Forgách (1696-1759) najstarší syn Pavla IV. - v r. 1720 vysvätený z kňaza, prvú omšu odslúžil s otcovou pomocou v kaplnke sv. Ignáca na hrade Gýmeš. Opát, prepošt a kanonik, od r. 1733 bratislavský prepošt, 1743 varadínsky biskup (Oradea v Rumunsku), odr. 1757 vácsky biskup (čiže iba 2 roky). Zariadil jelenský kaštieľ, milovník umenia, zakladateľ rodovej zbierky obrazov, podstatná časť zbierky je v SNM na hrade Červený Kameň.
Toľko v krátkosti o týchto Forgáchovcoch.
Skúmal som ich rodokmeň a predstaviteľov rodu vrámci svojej diplomovky, kt. mala názov [i]Zberateľstvo a iné kultúrne aktivity Forgáchovcov na Slovensku.[/i]

[pfziska]

Prosím o rozriešenie mojej "hádanky". Vraj biskup Pavol Forgáč kúpil hrad Gímeš po tom ako bol zobraný Šimonovi F. Bol to rok 1712. Ale to mal Pavol Forgáč biskup Vácsky 16 rokov. Na tabuli v kostole je uvádzaný Pavol Forgáč ako biskup rošonský. Mohol by to byť vyššie spomínaného biskupa otec - Gróf Pavol Forgáč. Ale aj on bol biskup? Lebo na tabuli na kmostole sa Ladislav Forgáč, kráľovský komorník spomína ako vnuk. Alebo bol Starší gróf P. F. evanjelický biskup? To sa len pýtam sám seba! No neviem! Kto mi poradí? www.jelenec.sk