[Dana Majerčíková]

v roku 1587 bola uzavretá dohoda medzi Mikulášom Szeghym a bratmi Skutelovcami, prítomný bol aj "Gergel Bardy z Kovaty"

nuž, ten, čo sa spomína v daňových súpisoch z prvej polovice 17.storočia to asi nebude, mohol by to byť ten Bardy, čo sa spomína v Kotešovej

[Dana Majerčíková]

Juraj Bardy
Juraj Bardy bol v roku 1619 úradníkom strečnianskeho panstva. Podľa záznamu v žilinských mestských knihách mu Ján Kramár, žilinský krajčír, dlžil istú sumu, ktorú sľúbil splatiť do istého termínu. Keďže to nebol schopný urobiť, dostal Bardy ako náhradu majer a pozemky. Ďalšie majetky získal vo Vadičove, kde v roku 1625 kúpil dom a statok.

[Dana Majerčíková]

no, k tomu armálesu z roku 1681 som zistila, že bol vydaný 7.júla pre Mateja Bardyho a jeho synov Alberta, Ondreja, Jána, Benedika a Blažeja, Ondrej potom žil v Bicske pri Budapešti

mám ale ďalšiu otázku - je tento rod Bardy nejako príbuzný s budínskym komorníkom Onofriom Bardym, ktorý sa spomína v roku 1425 spolu so synmi Lenártom a Jánom?

[Dana Majerčíková]

Jozef Novák v knihe Rodové erby spomína armáles Bardyovcov z roku 1680 alebo 1681. Aký armáles mal na mysli?

[Dana Majerčíková]

hm, pomýlila som sa, Buss patrí pod tému šľachtické rody v Žiline

[Dana Majerčíková]

taxálne súpisy, armalisti:
Považská Bystrica:
1658 - Ján Buss
1660 - Ján Buss - 2 denáre
1663 - Ján Buss
1666 - Ján Buss
Súľov:
1686 - Juraj Busffy - 1 denár
1688 - Juraj Busffy

[Dana Majerčíková]

Prezerala som taxálne súpisy Trenčianskej stolice - niekedy po roku 1590 (datovanie je neúplné - 159?) je v hornom okrese Tr. stolice zapísaný ako šľachtic Juraj Bardy, platil daň 75 denárov.
V roku 1603 je v Tepličke zapísaný Juraj Bardy, platil daň:
1603 - 25 denárov,
1620 - 60 denárov
1624 - 60 denárov,
1625 - 1 zlatý a 80 denárov
1627 - 60 denárov
1630 - 60 denárov
1646 - 6 denárov
1650- 17 denárov, daň platila vdova po Jurajovi Bardym
V roku 1646 sa spomína Juraj Bardy v Dolnom Vadičove, zaplatil daň 12 denárov.
V roku 1625 sa spomína Juraj Bardy ako svedok v Hornom Vadičove.

[Dana Majerčíková]

V roku 1652 sa odohral spor medzi zemanmi Ondrejom Krušpierom a Jánom Bardym. Dvaja svedkovia zo Žiliny vypovedali, že počuli Bardyho nadávať Krušpierovi: Kurvin syn si, ne hoden jsi v tomto meste bydlet a za tvou poctivost nedal bych osem penezi, len to maš, co jsi u Sunečky pana Ilešhaziho nakradel, ani košela, ktera jest na tebe, neni tvoja. Írečitý spor.

[Dana Majerčíková]

matriky na familysearch bohužiaľ nie sú kompletné, zatiaľ jediná úplná, s ktorou som pracovala, bola rajecká, z ostatných chýbajú menšie alebo väčšie časti, ktoré jednoducho nie sú nahrané, a to je práve aj prípad kotešovských

[andrejkolarik]

Mormónske matriky obsahujú aj sobášne a úmrtné zápisy len to trochu komplikovane "ukryli". Třeba otvorit ikonku z obrázkom fotoaparatu a hore nad fotokópiou stranky z matriky uvidíte modro napisane roky záznamov napr.1750-1800 a možnosti sobaše, úmrtia, narodenia....

[Dana Majerčíková]

Pre 19.storočie sú na internete krstné matriky, chýbajú úmrtné a sobášne. Lenže Bardyovcov bolo v Kotešovej viac, opakujú sa mená, takže nejaký neskorší potomok by pomohol roztriediť to.

[mironis]

Možno to meno ani nepotrebujete a stačí urobiť to isté - zobrať rodné matriky a pozrieť sa, odkedy tam Bárdyovci boli - neviem, či sú kotešovské on-line u Mormonov alebo treba ísť do archívu ... treba zistiť ...

[Dana Majerčíková]

To nebol hysák, ale triezve konštatovanie reálnej situácie. Stačí si pozrieť frekvenciu príspevkov na diskusnom fóre.
No ale k Bardyovcom - meno tej panej, čo sa údajne narodila v kaštieli v Kotešovej by som aj ja rada poznala, a vedela by som, čo ďalej podniknúť. Túto informáciu má však len pani Petrovská, ktorá túto tému založila. Takže ja môžem len hľadať a zbierať viac-menej náhodné informácie a dúfať, že natrafím na niečo, čím ich spojím v jeden celok. Zatiaľ sa mi to nedarí, ale keď pán boh dá, aj motyka vystrelí .

[mironis]

Rod Bárdy je z genealogického hľadiska tvrdý oriešok a ako platí v prípade často migrujúci rodín, bez ohľadu na stavovskú príslušnosť, treba sa pripravovať na ten okamih, kedy šťastná náhoda možno niekedy prinesie tú podstatnú informáciu. Možno sa tak ale nestane.

V každom prípade, môžu za to Turci

V tomto prípade je priezvisko odvodené od názvu majetku - na začiatku 16. storočia používali prídomok "de Bard". Dnes sa to myslím volá "Bárdudvarnok" v Šomoďskej stolici (juhozápadne od Kaposvár-u).

Šomoďská stolica bola jedna z prvých, ktorú Turci okupovali a Bárdyovci patria k prvým utečencom. Zmapovať ich pohyb je prakticky nemožné a problematické budú aj rôzne donácie, ktoré možno aj budú legitímne ale po roku 1527 sa dali získať u jedného z dvoch panovníkov - donácie z týchto čias ešte nemusia znamenať reálnu stopu z genealogického hľadiska.

Ďalej, v Trenčianskej stolici sa až do smrti Rafaela Podmanického, diali veci, ktoré sú známe len spätne, z neskorších vyšetrovaní. Pokiaľ by Bárdyovci napríklad boli presvedčení, že majú legitímne nároky na kotešovské majetky, určite by v tejto veci konali. (Konali ? - našli ste protest alebo dokonca spor ?).

Myslím si, že v 16. a 17. storočí nemali šancu užívať alebo vlastniť ani jeden z kaštieľov v Kotešovej. Bola tu veľká tlačenica "napadnikov" - tuctu vetiev pôvodného rodu Kotešovský a najmä tlak zo strany potomkov Juraja Hrabovského a mnohých ďalších rodov.

Mali by ste sa sústrediť na tú informáciu, ktorá je úplne v prvom príspevku, ešte z roku 2008. Preveriť úmrtie a narodenie tej pani "v kaštieli" a postupovať od konca: zistiť, či je tá informácia hodnoverná (je to predsa len ústne podaná informácia o osobe zosnulej pred 50 rokmi). Keby sme poznali meno tej pani, dokázali by sme sa posunúť aj s pomocou matrík (kotešovské myslím presahujú až do 1950-tych rokov). Treba zistiť, kedy sa v matrike prvý krát objavili a podľa toho zvoliť ďalší postup.

A hlavne kľud a žiadne ďalšie hysáky. Nie len, že Vám nepomôžu, ale hlavne, nikto na ne nie je zvedavý.

[Dana Majerčíková]

na tejto stránke skapal pes, prinajmenšom diskusia je mŕtva, celé mesiace ani ťuk, čo je škoda, lebo ja som dúfala, že sa na tejto stránke dozviem niečo nové, no zatiaľ kde nič, tu nič

[Dana Majerčíková]

v roku 1641 sa v Žiline spomína Ján Bardy, vystupoval v nejakom spore, uvádza sa v mestských protokoloch

[Dana Majerčíková]

K Jurajovi Bardymu sa mi podarilo zistiť, že kúpil v Žiline dom, nie však na námestí, ale nad mestským rybníkom (rybníky boli v priestore dnešného Hlinkovho námestia). Peniaze naň si požičal od švagrinej, ktorá ich dostala späť až v roku 1655, keď dom predal.
V rokoch 1659 - 1666 sa v Žiline spomína Mikuláš Bardy, ktorý vlastnil dom a pozemky na predmestí.
V roku 1720 sa v Žiline oženil Adam Bardy, syn v tom čase už nebohého Mikuláša Bardyho. V roku 1724 si v Žiline kúpil dom. Keď Adam zomrel, bol pochovaný v kosselovskej krypte vo farskom kostole (jeho matka bola z rodu Kossela). Od tohto Mikuláša zrejme pochádza vetva z Kotešovej.

[Dana Majerčíková]

Áno, v 19.storočí sa máloktorý spomína ako zeman, niektorí sú v matrikách vyslovene uvedení ako roľníci, ale zase matriky v tomto nie sú spoľahlivým zdrojom. Vnuci Jána Bardyho z Vadičova (*1748 Teplička), ktorí už žili na území dnešného Maďarska, museli v roku 1830 žiadať o potvrdenie ich šľachtického stavu.

[Denis]

bola to kurialisticka slachta takze mali bezne zaujem udrzat majetok na pôvodnom mieste, preto vysielaly synov kade tade sa zenit aby zostalo vsetko na pôvodných fundusoch, koncom 18 ale uz aj tak vacsina bola chudobna ako vidim zo supisov.
_________________
Kone a serm su mojou celozivotnou laskou.

[Dana Majerčíková]

V Trenčianskej stolici boli veľmi rozvetvení, našla som ich v Dolnom Vadičove, Tepličke, Žiline, Zemianskej Kotešovej, Malom Kolačíne, Bytči, Hliníku. Pokúšam sa dať ich trochu dohromady, ale napr. v Dolnom Vadičove je to asi nemožné, pretože v prvej polovici 19.storočia tu žilo niekoľko desiatok mužských členov rodu, a vzhľadom na obmedzený počet krstných mien sa zatiaľ nemôžem pohnúť z miesta. Pomohli by mi nejaké ďalšie písomnosti okrem matrík, ale v bytčianskom archíve som našla len niekoľko listín týkajúcich sa Jána Bardyho, ktorý odišiel do Kolačína, a iného Bardyho, ktorý odišiel do Aradu.