[slavko]

Friedrich Georgi sa narodil 27. januára 1852 v Prahe. Pochádzal z vojenskej rodiny. Jeho otcom bol plukovník vo výslužbe. Jeho pôvod výrazne ovplyvnil jeho budúce zamestnanie. Vojenské štúdium začal v kadetnom ústave v Hainburgu. V štúdiu pokračoval na vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom Meste. Svoje štúdium ukončil v roku 1871, keď nastúpil službu v hodnosti poručíka. Jeho prvou jednotkou bol Prápor poľných strelcov č. 6 (Feldjäger Bataillon číslo 6 ). V roku 1877 bol povýšený do hodnosti nadporučíka. V tomto roku sa oženil s Bertou Stammovou. Mali spolu štyri deti, ale dve zomreli už v detstve. V rámci zvyšovania svojej kvalifikácie nastúpil na štúdium vo viedenskej Vojnovej škole. Túto školu navštevoval v rokoch 1879-1881.

Po skončení štúdia ho čakalo ostré vojenské nasadenie. V roku 1882 sa zúčastnil vo funkcii štábneho dôstojníka 5. horskej brigády potláčania povstania v Bosne a Hercegovine. Za túto kampaň získal Bronzovú záslužnú medailu. V roku 1884 bol povýšený do hodnosti kapitána. Istý čas strávil službou v jednotke, ktorá mala na starosti mapovanie jednotlivých oblastí monarchie. Nasledovala služba na štábe IV. armádneho zboru a krátke obdobie strávené pri Pešom pluku č. 27(Infanterieregiment Albert I. König von Belgier Nr.27 ). Pri tomto pluku pôsobil až do roku 1890. Vtedy bol vymenovaný do funkcie náčelníka štábu 15. pešej divízie. Onedlho na to bol povýšený do hodnosti majora.

Od roku 1893 sa stal inštruktorom na vojenskej škole. Bol zodpovedný za organizáciu kurzov pre vyšších dôstojníkov. Na krátky čas0 sa znova dostal k veleniu v Pešom pluku č. 100 (Infanterieregiment von Steinsberg Nr.100 ) dislokovanom v Krakove. Potom nastúpil službu v komisii, ktorá rozhodovala o hodnostnom postupe dôstojníkov. V tejto funkcii bol tiež povýšený do hodnosti podplukovníka. V roku 1894 sa stal predsedom tejto komisie. Od roku 1896 získava hodnosť plukovníka. O dva roky neskôr nastupuje k 10. odboru Ministerstva vojny. V úradníckych funkciách sa mu darilo. Náčelník generálneho štábu Beck ho skvele hodnotil.

V roku 1901 bol plukovník Georgi povýšený do šľachtického stavu. Získal titul baróna. Po tomto povýšení prevzal v roku 1903 velenie 42. pešej brigády landwehru. Onedlho nato je povýšený do hodnosti generálmajora. Od roku 1906 sa stal sekčným šéfom na Ministerstve landwehru. Patril k mladšej generácii generálov,ktorým bolo blízke reformné myslenie. Bol zástancom reforiem, ktoré presadzoval arcivojvoda František Ferdinand a Conrad von Hötzendorf. Vďaka podpore nadriadených bol v máji 1907 povýšený do hodnosti poľného podmaršala a prevzal ministerstvo landwehru. Pod jeho vedením sa landwehr vymanil z pozície nechcenej súčasti armády.

Neustále apeloval na rakúskych politikov, že landwehr potrebuje viacej finančných prostriedkov. Po ich získaní začal proces skvalitnenia landwehru. V roku 1912 vytvoril Vojenskú akadémiu Františka Jozefa, ktorá mala rovnakú kvalitu ako Akadémia Márie Terézie vo Viedenskom Novom Meste. Svoju činnosť tiež v tomto období začala Vyššia vojenská reálna škola. Obe školy prispeli kvalitnou výchovou dôstojníkov k vyrovnávaniu rozdielov medzi jednotkami spoločnej armády a landwehrom. Prispel k vytvoreniu horských jednotiek landwehru, teda síl špeciálne vycvičených pre boj v horách. Po dlhom politickom boji sa mu podarilo presadiť nové branné zákony, ktoré zrovnoprávnili landwehr s jednotkami spoločnej armády. Tieto zákony vstúpili do platnosti v roku 1912. V čase presadzovania týchto zákonov období bol povýšený na generála pechoty. Keď sa začala vojna , bol landwehr už rovnocennou zložkou rakúsko-uhorskej armády, zatiaľ čo jednotky uhorského honvédu, ešte v mnohom zaostávali.

Za svoju vynikajúcu organizačnú činnosť v čele landwehru bol ocenený množstvom vyznamenaní. V roku 1908 prestížny titul tajný radca. Povýšil aj v šľachtickom stave, keď od roku 1912 mohol používať titul slobodný pán von Georgi. Stal sa tiež čestným majiteľom Pešieho pluku č. 15. Po vypuknutí vojny sa von Georgi prihlásil o velenie, ale niekoľkokrát bol zamietnutý. Tento v politických bojoch ostrieľaný generál mal veľkú cenu len na svojom poste. Máloktorý generál dokázal tak diplomaticky a úspešne obhajovať potreby armády na politickej scéne. Počas vojny sa jeho organizačný talent naplno presadil. Vďaka nemu boli jednotky landwehru materiálne zabezpečené, aspoň tak ako jednotky spoločnej armády. V roku 1916 bol povýšený do hodnosti generálplukovníka. Zaoberal sa tiež zlepšením zdravotnej starostlivosti o zranených vojakov. Toto jeho úsilie bolo ocenené hviezdou Červeného kríža s vojnovou dekoráciou.

Bol znám ako schopný manager a patril medzi malú skupinku ministrov, ktorí zostali vo svojich funkciách po nástupe nového cisára Karola. V marci 1917 sa stal čestným občanom mesta Litoměřice. Jeho politická kariéra sa skončila s pádom vlády grófa Clam-Martinitza v júli 1917. Zostal doživotným členom hornej komory rakúskeho parlamentu. Vzhľadom na fakt, že celú podstatnú časť trávil v politických funkciách nebol vhodným adeptom na veliteľskú funkciu, čo sám uznával. V hodnosti generálplukovníka preňho nebola žiadna voľná pozícia, preto požiadal o uvoľnenie do dôchodku. Cisár jeho žiadosti vyhovel a generálplukovník von Georgi ukončil svoju kariéru. Usadil sa vo Viedni, stiahol sa do ústrania a zomrel vo Viedni 23. júna 1926.

Vojenská kariéra:

1871 – poručík
1877 – nadporučík
1885 – kapitán
1891 – major
1894 – podplukovník
1896 – plukovník
1903 – generálmajor
1907 – poľný podmaršal
1911 – generál pechoty
1916 – generálplukovník

Vyznamenania:

Bronzová záslužná medaila
Vojnový záslužný kríž
Rád Železnej koruny III. Triedy
Rád Červeného orla (Prusko)
Veľkokríž Rádu Leopolda
Železný kríž II. triedy (Nemecko)
Železný kríž I. triedy (Nemecko)
Rád polmesiaca ( Turecko)