[Dana Majerčíková]

Bušfy
Zaujímal by ma pôvod Bušfyovcov, do Trenčianskej stolice sa mali prisťahovať na začiatku 17.storočia, ale v druhej polovici 16.storočia sú minimálne dvaja doložení v Žiline a ďalší v Rajci (pod menom Buš).

[Dana Majerčíková]

Bušfy
Mikuláš Bušfy sa pod týmto menom v Žiline spomína už v roku 1619 ako svedok, ale jeho meno sa nepísalo jednotne, napr. v roku 1618 je zapísaný ako Buš. V roku 1617 žila v Žiline Barbora Bušfyová, ktorá mala veľké dlhy, preto musela v roku 1618 predať svoj dom. Aj kvôli chorobe dcéry Kataríny sa vyplácanie dlhov naťahovalo, a Barbora žiadala mesto o rôzne úľavy.
V roku 1741 Bušovci z Hradnej sa snažili dokázať svoj šľachtický pôvod. Pri vyšetrovaní sa zisťoval aj ich prípadný príbuzenský vzťah k Bušfyovcom v Rajci (sem prišli zo Žiliny), ale nikto zo svedkov nevedel dosvedčiť, či tieto dva rody sú príbuzné. Čo je zaujímavé, lebo od udelenia armálesu uplynulo len cca 130 rokov.
V Rajci v tom čase už Bušfyovci nežili, posledným mužským potomkom bol Gabriel Bušfy, v tom čase už nebohý, aj on sa už na začiatku 18.storočia odsťahoval do Lietavy. Bušfyovci vtedy nežili už ani v Žiline, asi posledným žilinským členom rodu bol Vavrinec Buš.

[Dana Majerčíková]

taxálne súpisy:
Považská Bystrica:
1658 - Ján Buss
1660 - Ján Buss, 3 denáre
1663 - Ján Buss
1666 - Ján Buss
Súľov:
1686 - Juraj Busffy, 1 denár
1688 - Juraj Busffy

[Dana Majerčíková]

Taxálne súpisy:
1620 - Žilina - Mikuláš Buss 20 denárov

[Dana Majerčíková]

Rod Folkman. Michal Folkman nobilis sa spomína v žilinských mestských knihách v roku 1752 a 1779. V roku 1743 sa oženil s Máriou Scheller, pri sobáši bol zapísaný ako "silesita", čo si ja vysvetľujem, že bol zo Sliezska. Zatiaľ neviem, v akom príbuzenskom vzťahu bol s Jozefom Folkmanom, ktorý bol frumentariom strečnianskeho panstva. Michal zomrel v r. 1782.
Michal mal syna Ignáca, ktorý bol žilinským richtárom. Oženil sa s Evou Barborou Pipišovou, dcérou šľachtica Ignáca Pipiša (žil v Žiline).
Michalovým synom alebo vnukom bol možno Michal Folkman, ktorého vnuk a pravnuk prevádzkovali v Žiline hotel. Folkmanovský dom sa nachádza na nároží dnešného Mariánskeho námestia (dom s vežičkou).
(Možno preto, lebo zatiaľ som jeho krst nenašla).

[Dana Majerčíková]

Rod Zlinsky. V Žiline som našla Michala Zlinskeho, v roku 1714 bol mestským kapitánom, roku 1718 a 1720 senátorom. Zomrel v roku 1723. S manželkou Katarínou, zomrela v roku 1747, mal tri dcéry a troch synov.

[Denis]

nuz aj o tomto je genealogia
_________________
Kone a serm su mojou celozivotnou laskou.

[Dana Majerčíková]

hm, je to tak na bolenie hlavy, ale aj tak ďakujem

[Denis]

nie iba dosvedcil testament, to je vsetko. Oni casto pouzivali pecatidla po predkoch ci pribuzenstve.
_________________
Kone a serm su mojou celozivotnou laskou.

[Dana Majerčíková]

Musím povedať dočerta! Lebo tento Jozef sa nedá nikam zastrčiť. Nie je v pečatenej listine k nemu niečo bližšie?

[Denis]

Ano je to ten rok. Pečatil to v Ziline. Podla mna je to este starsie mestianske typarium.
_________________
Kone a serm su mojou celozivotnou laskou.

[Dana Majerčíková]

Jozef teda áno, a je to aj rok 1658?

[Denis]

nuz je to Jozef, tak sa podpisal, okrem iného oni pouzili pecat Andreja preto su tam iniciali K-A.
_________________
Kone a serm su mojou celozivotnou laskou.

[Dana Majerčíková]

V Informáciách o rodoch je pri rode Krušpier uvedená pečať Jozefa Krušpiera zo Žiliny, z roku 1658. Nebude to omyl? Štefan Krušpier bol nobilitovaný v roku 1618 spolu s manželkou Katarínou Strakovou a synmi Štefanom, Ondrejom, Jánom a Jurajom, s druhou manželkou Alžbetou Sójovou mal synov Samuela, Michala a dcéru Zuzanu, ale žiadny Jozef sa neuvádza. V Žiline žili potomkovia Ondreja Krušpiera, ale v mestských knihách sa žiaden Jozef v 17.storočí nespomína.

[Dana Majerčíková]

aha, tak preto som na nich nenatrafila, ja som skôr na 17.-18.storočie

[Denis]

jedna linia sa tam v koncom 19 a zaciatkom 20 odstahovala...
_________________
Kone a serm su mojou celozivotnou laskou.

[Dana Majerčíková]

To nepopieram, ale zrejme nie v Žiline.

[Denis]

Citulovci su opisany v knihe o slachte Bratislavskej stolice, bola to slachta.
_________________
Kone a serm su mojou celozivotnou laskou.

[Dana Majerčíková]

Jedným z najvýznamnejších žilinských zemianskych rodov bol rod Skalka.
Armáles získali bratia Daniel a Martin Skalka, synovia Daniela Skalku, žilinského senátora. Udelil im ho Ferdinand III. 2.novembra 1646. Martin Skalka bol žilinským richtárom, jeho syn Ján senátorom. Ján Skalka mal z prvého manželstva syna Jána, ktorý však nezanechal mužských potomkov. S druhou manželkou Alžbetou Szobekovou z barónskeho rodu Szobekovcov mal synov Jozefa a Ladislava. Jozef zanechal len dcéry, Ladislav mal troch synov. Po jeho smrti sa jeho deti dlhé roky sporili o skalkovský majetok.

Skalkovcov bolo niekoľko vetiev. Ján Skalka, ktorý sa ako šľachtic spomína v roku 1748, založil vetvu, ktorej členovia v 19.storočí vykonávali v Žiline mäsiarske remeslo. Jeden z nich, Štefan Skalka, vlastnil dom na Dolnom Vale. Zanechal však len dcéry (zomrel v roku 1886).

[Dana Majerčíková]

V 18. storočí sa v Žiline usadili členovia rodu Fluck, pôvodom zrejme z Banskej Bystrice, z ktorých mnohí zastávali funkciu správcu v soľnom úrade.
Prvým bol Jakub Fluck, ktorý zomrel v Žiline v roku 1779 a bol pochovaný v krypte kostola Najsv. Trojice. Správcom soľného úradu bol aj jeho syn Alojz. Zaujímavé pri ňom je, že ako miesto jeho úmrtia sa uvádza soľný úrad. V priestoroch soľného úradu boli aj byty pre úradníkov, Alojz Fluck s manželkou Johanou Lichnovskou si však kúpili dom na námestí, takže by som predpokladala, že býval a zomrel tam. Johana Lichnovská pochádzala z významného rodu, myslím si však, že nie z kniežacej vetvy, ako tvrdí p. Štanský. Aj Alojzov syn Alojz zastával v soľnom úrade nejakú funkciu a býval priamo v priestoroch úradu.
Jakubov ďalší syn Ján bol správcom soľného úradu v Ružomberku, neskôr v Žiline.
Členovia rodu sú v matrikách uvádzaní ako šľachtici.