[martin.]

Hm mrzi ma to, konkretne v tomto Vam viac neviem pomoct, ale mozem uviest vseobecne informacie. Zdroje, ktore mam dostupne pojednavaju o notariate bud velmi povrchne, alebo uvadzaju, ze:
I. verejni notari utlmili svoju cinnost alebo zanikli v prvej tretine 16. storocia (a potom uvedene moderne verejne notarstvo v druhej pol. 19.st., ale verejny notar je stale statnym organom). Verejnym notarom konkurovali hodnoverne miesta (od zaciatku 19.st uvadzana ich cinnost za formalnu) a zupy. Nikde som sa nedocital o dedicnosti. Naopak vyzadovalo sa univerzitne pravnicke vzdelanie, co svedci proti. Mozno to fungovalo podobne ako dnes, kedy deti sudcov su nachylne ist v slapajach rodicov, navyse iste konexie...

II. zupny notar bol od 16.st. stalym zupnym uradnikom. Vykonaval ho pravnik s odbornym vzdelanim a nakolko nebolo jednoduche personalne zabezpecit obsadenie, urad vykonaval pre viacere zupy spolocny notar, kt. pomahal do 18.st zbor podnotarov, majucich v podriadenosti pisarov. Od zaciatku novoveku bol zupny notar voleny a okrem platu poberal aj priplatky spojene s vykonom jednotlivych verejnonotarskych ukonov.

III. obecny notar od 18.st zapisoval ako sudny uradnik skratene verzie rozsudkov spolu s ich registrovanim v sudnej knihe.

IV. mestsky notar (notarius, Stadtschreiber) mohol byt pravnym zastupcom mesta, v 18. st. bol v tejto agende nahradeny mestskym fiskalom. Bol na cele mestskej notarskej kancelarie. V novoveku mal svojich podriadenych pisarov a mestskych sluhov. Musel mat taktiez odborne vzdelanie (uvedene "pripadne pravnicke vzdelanie"), nebol riadny clen magistratu, ale vyrazne ovplyvnoval rozhodovanie svojou erudiciou. Viedol uctovne a pravne mestske knihy, vyhotovoval zapisnice z rokovania magistratu, viedol matriky, vyhotovoval listiny (uradne aj sukromnopravne, kde nahradzal verejnych notarov), uschovaval mestsku pecat, staral sa o ubytovanie vojska, videol deputacie atd.

K obdobiu do polovice 19. storocia je to uvedene v:
Svecova, Gabris: Dejiny statu, spravy a sudnictva na Slovensku.

[Mikuláš Varga]

To sa práve snažím objasniť si. Na stránke http://www.notar.sk/ sa ako rok zrodu moderného notárstva uvádza r. 1875- prijatie zákonnej normy, ale v ŠA Levoča existuje údaj o verejnom notárovi G. Starkovi od 1854 -do ??, jeho predchodca A. Stark je v r.1808 uvedený ako mestský Stadtnotar v Gelnici, podobne ako aj jeho predchodca /otec/. Vyzerá to na dedičný úrad. Z dostupného sa zdá už nešlo o pôvodného zapisovataľa ale viac o dnešného notára, aj keď pôsobili ešte v čase pred platnosťou právnej úpravy.
V období 1600-1730 Spišská komora súčasne uvádza niekoľkých notárov aj s uvedením jazyka / latinký, nemecký/, o ktorých môžeme asi jednoznačne hovoriť ako o zapisovateľoch.
Maďarčina používa na notára a aj zapisovateľa jeden výraz "jegyző". No tento výraz som v MOL-e našiel aj na označenie osoby vyhotovyjúcej súpis konfiškovaného majetku z 1684.

[martin.]

Pan Varga a v akej podobe existoval tento urad podla vasich informacii v danom obdobi? Pohladal som notariat v literature o pravnych dejinach, ale nasiel som informaciu, ze moderne notarstvo bolo zriadene v Uhorsku rakuskym notarskym poriadkom v roku 1855 (Svecova, Gabris).

[Mikuláš Varga]

Nestretli ste sa prosím v archívoch so zoznamom verejných notárov, notárov a pronotárov z obdobia pred r.1870? Uvítal by som aj informáciu o získavaní tohto úradu. Mohol byť dedičný tento úrad v r. 1800-1850?
Ďakujem