[martin.]

Ked sme pri tych menach, napadol mi jeden pravnicky problem... V knihe "Coburgovci a Slovensko" sa na strane 35 pise, ze vojvoda Ernst II von Sachsen-Coburg und Gotha sa obratil na uhorsky parlament so ziadostou, aby uhorska vetva nemusela pouzivat v uradnych materialoch aj priezvisko Kohary. A vysledok bol taky (zupa Gyor), ze ak by sa Coburgovci zriekli tejto casti mena, prisli by tym aj o zakonne prava a k menu viazane statky.
Existovala teda ista obycaj, podla ktorej nebolo mozne zmenit vlastne priezvisko bez straty slachtictva a (niektorych) vecnych prav? Ako si potom vysvetlit "aliasy" niektorych rodov? Krajna situacia - ak by potomok rodu musel zmenit svoje priezvisko (e.g. bezpecnost), prisiel by tym o pravo pouzivat erb (aj ked by ho to najskor v takej situacii trapilo najmenej)? Ide mi o väzbu slachtickych prav-rodoveho mena nobilitovanho.

Prajem pozehnane sviatky.

[Konstantin]

Dakujem, pan Jozef. Ide o toto. Este stale je nazive mnozstvo ludi, ktori zasluhou nemenovanych dekretov nemenovaneho prezidenta prisli o svoje rodove meno ako pes o chvost. Pre tych je urcitym vychodiskom pisat si za terajsim priezviskom to predchadzajuce, rodne. Zasa ich potomkovia ktori uz nie su rodeni, mozu si pisat za terajsim priezviskom "de genere", z rodu. Tak som to davnejsie zistil na tejto stranke. Mam dojem, ze zakon o tomto nic nehovori. Pravda je pravda, nie?
Este cosi mi chodi po rozume. Obraciam tie dekrety zprava zlava a akosi tam nic nie je v tom zmysle, ze by sa niekomu explicitne prikazovalo ze si musi zmenit meno. Take cosi asi nebolo mozne ani v tych casoch. Skor sa tam vykonava natlak roznym sposobom, ktory potom vedie ku danym vysledkom. A tu je prave hacik /Shakespeare/. Zakon je zakon, ten plati aj ked je zly. Ale pravnici poznaju pojem "neodolatelny natlak". Takyto natlak je povazovany za bezpravny a neplatny aj ex post. Akekolvek konanie alebo plnenie vykonavane pod takym natlakom je nulitne a plnym pravom zamietnute.
O tom, co je to takyto natlak, hadam nebudu rozhodovat jeho autori.