[Via Pro Patria]

Karel Habsburský byl skutečně dobrý panovník. Škoda že se mu nepodařilo reformovat říši na federalistickém principu, jaký navrhoval jeho strýc František Ferdinand. Někdy mám i pocit, že [url=http://upload.wikimedia.org/wikipedia/de/1/17/Vereinigte_Staaten_von_Groß-Österreich.png]Spojené státy Velkého Rakouska[/url] by se zatraceně ujaly ve střední Evropě a tato země s národnostními svobodami pro každý národ by byla konkurenceschopnější jak vojensky, tak ekonomicky.

[richard zelenay]

Nedalo mi :

_________________
S úctou a pozdravom Richard Zelenay
(Zelenayskológ, Ocskayskológ a rody príbuzné)

[roman.blasko]

jeho C a K Výsosť Karol I. rakúsky cisár dostal patričnej úcte až po smrti. Ale dnes to môžeme vidieť aj u našich východných susedov- v pravosláviu sú dnes blaženými aj Cárska rodina Mikuláša II. Ich osud bol omnoho krutejší, ako osud Karlov...

Rozhodne však, muž, ktorý držal v rukách osud monarchie, nebol len slabým človekom. Usiloval sa napraviť to, čo sa pokazilo spojenectvom s Nemeckom.

..a čo sa týka Sarajeva... nemyslím, že Rakúsky zásah po zabití následníka trónu tam bol neadekvátny. Len to nešťastné spojenectvo s nemeckom.

Dnes máme vojnových zločincov priamo vo vedení najväčšej superveľmoci a nič s tým nerobíme...
_________________
Roman Blaško

[Rasto]

Som už hlasoval pred pár dnami
_________________
Viribus Unitis

[kasanicky]

Máš úplnú pravdu Rasťo,

myslím, že lepšie sa to ani nedalo napísať. Tvoj príspevok ma zaujal a prekvapil zároveň.To čo bol ten Beneš "za vtáka jarabáka" som nevedel. Ale dobre vedieť. Aspoň už viem čo bude prvé čo ma napadne keď raz prídem do nejkého kasína.

Čo sa týka tvojich analýz istých udalostí a ich dôsledkov po r.1918 myslím, že sa v podstate zhodneme.

Ak na to budeš mať náladu, skús si prečítať môj článok v sekcii "História" podtéma "História Československa".Ak ťa môžem poprosiť, vyjadri Tvoj názor v mojej ankete.

Vďaka za spoluprácu

[Rasto]

No za rozpad monarchie jednoznačne zradou toho najhoršieho formátu môže Horthy, porušil vojenskú prísahu, porušil sľub o podpore panovníka, zradil svojho kráľa, oklamamal národ a nakoniec sa spriahol s hitlerovským nemeckom. To je vinník za maďarsko ale zo všetkých najhorší.

Chorváti samostatnosť uvítali aj keď mali nadštandartné vzťahy v uhorsku ale vyhrala u nich myšlienka jedného národa. Krátko po vzniknutí Juhoslovanského kráľovstva to trpko oľutovali keď zistili že sa tým vlastne myslí srbské.

Rumuni odtrhnutú časť uhorska tak zveľadili že by to bol námet na dobrý post apokalyptický film.

Rakúsko tam sa presadila Veľkonemecká myšlienka a keby sa ju podarilo uskutočniť do úplného konca rakúsko by už dnes neexistovalo a by to bola len chudobná pohraničná republika nemecka. Kedže ale rakúsko bolo vyhladované, bez priemyslu a zdrojov tak sa naštastie sústredili na konsolidáciu ale zas k moci sa dostali socialisti. Odstránenie Karla tu rozhodne nebolo z vôle ľudu ale skôr rozhodnutím politikom ktorý sa zapredali len aby si vytvorili pre seba koryto.
Dôkazy že protihabsburské zákony sú len fraškou v rakúsku sú početné monarchistické stretnutia (monarchisti sú aj nešlachtici) a dalej že Otto bol uznaný čestným občanom skoro každej dediny a mesta v Rakúsku. Neviem presné číslo ale bolo to nad niekoľko tisícovie. Takže tie zákony existujú len kôli vláde nie kôli ľudu a aj tak na ne každý kašle. Dokonca aj v Čechách mu hovoria politici vaša výsosť a užíva všetky výhody stým spojené a to platí aj pre SR.

ČSR to je prípad sám o sebe. Masaryk ktorý sa preslávil tým že zlikvidoval mýty o dokumentoch královodvoreckém a zelenohorském. Vtedy to bola otázka českej národnej hrdosti a znepriatelil si polovinu Čechov. (Treba pripomenúť že vtedy učil na nemeckej katedre a nie českej čo tiež niečo naznačuje). Sa spojil s Benešom mužom malého vzrastu, pomstichtivého a gemblera do morku kostí. Keď sa Štefánik dozvedel že Beneš prehral v kasínach peniaze Amerických a kanadských slovákov ktoré boli určené pre légie tak ho chel dať postaviť pred vojenský tribunál. Odtiaľ Benešova prezývka - "kráľ kasín" Keď sa Masaryk dostal k moci tak mu česká vláda dala odmenu neviem či to bolo milión alebo viac ale podstatná časť išla na zaplatenie Benešových dlhov. Pekné gesto, nie? Najme pre človeka ktorý sa mstil. Neskôr utiekol od svojho výtvoru hneď ako na dvere zaklopali nemci. Vypisoval potom na každú vládu sveta aký je svet zlí kde jeho listy slušne prečítali a dali do najvzdialenejšej poličky. Keď ho potom potrebovali na oslobodenie ČSR tak nie aby sa obrátil na západ ale uzatvoril niekoľko zmlúv zo ZSSR a tak dokonca vyšachoval komunistov z ČSR že keď cheli niečo od Stalina tak museli ísť cez neho. Situácia sa ale obrátila po vojne keď sa po vojne stal ruskou bábkou a ČSR na 45 rokov ruským satelitom. Jeho činnosť ako podpriemerného diplomata priniesla ČSR len škodu a pád. Jeho prvou diplomatickou prvotinou bola tkzv. Srdcová dohoda neskôr prekrstená na Malú dohodu kde bolo jasné že národy ktoré ju podpísali už na žiadnu vojnu chuť nemajú a to a týkalo aj v prípade obrany a ani vojenské vybavenie. O Benešovy a Masarykovy je toho viac a to by bol asi príbeh na pokračovanie.

Poučenie z toho plynie také že rozpadnutím monarchie a zabranením federalizácií rôznymi vládami sa centrálna európa destabilizovalaa vytvorila sa pôda pre tretiu ríšu, komunizmus atď. Výtvory ktoré boli stvorené aby nahradili monarchiu sa povetšine zrútili alebo boli rozbité. Tý čo cheli vtlačiť európe svoju pečať nakoniec dopadli najhoršie a ich výtvory sa rozpadli. Teraz je na území bývalého uhorska mnoho štátov vetšinou bez historickej kontinuality a z nulovou históriou. Nové režimy priniesly viacej mrtvých a viacej škôd než celá 1000 ročná existencia Uhorska.
_________________
Viribus Unitis

[kasanicky]

Prepáčte páni, že sa miešam do diskusie, ale nedá mi pár slov nepoznamenať.

Len na upresnenie, Zita princezná Parmská, ako píše pán Erdody, pochádzala podľa mojich informácií z parmskej vetvy Bourbonov.

Pokiaľ ide o úlohu, ktorú podľa p.Erika Getlíka zohral pri zániku K.u.k monarchie Ottokar gróf Czernin von und zu Chudenitz, ináč elitný český aristokrat je pravda, že medzi ním a cisárom Karolom boli isté rozpory.V ich pozadí bola pravdepodobne snaha vtedajšieho ministra zahraničia grófa Czernina vytlačiť monarchu zo zahraničnej politiky.

To fiasko, ktoré sa zapísalo do dejín ako tzv. Sixtova aféra spôsobil jednoznačne grf.Czernin.Otázne zostáva už len to či to bola jeho neopatrnosť, alebo čo by bol ten horší prípad zámer.Isté ovšem je, že Karolovu pozíciu dosť oslabil.

[Erik Getlík]

Karol I. je nepochybne fascinujúcou postavou nie príliš vzdialených dejín. Málo spomínanou epizódou je jeho dvojnásobný pokus o návrat na Uhorský trón z Exilu, prvý krát vlakom, druhý krát lietadlom spolu s tehotnou Zitou. Oba pokusy stroskotali pri druhom sa pripojila roayalisticky lojálna armáda, regent Horty mobilizoval V Budapešti armádu pod zámienkou, že sú napadnutí Čechmi! (Nepochybne vernosť kráľovi bola ešte stále živá). Nástupnické štáty protestovali, Francúzom, kde Zitini bratranci lobovali nakoniec tiež museli podporiť protest a spolu s anglickom zabezpečili nútenú deportáciu cisárskych výsostí na Madeiru. Deti sa pripojili až neskôr. Ubytovanie veľmi skromné a studené, cisár na následky silného podchladenia zomiera. Udalosti sú veľmi živo opísané v knihe od GRIESSER-PEČAROVÁ, Tamara • Zita - poslední císařovna (český preklad). Potom doporučujem knihu The Uncrowned Emperor: The Life and Times of Otto von Habsburg od Gordon Brook-Shepherd. Dá sa objednať na AMAZONE. Super detailný opis života a reštauračných pokusov Otta von Habsburg. Obe knihy sú uber roayalistické až veľmi priateľsky naklonené domu Habsburg-Lothringen. Ak si chcete doplniť pohľad muža, ktorý môže za to, že nemáme Uhorské kráľovstvo (samozrejme až po ministrovi zahraničných vecí grófovi Ottakarovi Czerninovi, ktorý kompromitoval separátne mierové rokovania s Francúzskom a tak rozbil CaK monarchiu) - doporučujem Horthyho Memoáre sú k stiahnutia na webe v pdf formáte. Do reštauračných pokusov bol zapojený aj Knieža Tamás Erdody (1886-1931), legitimista (pro-Habsburgský) politik ... bolo by zaujímavé čítať jeho memoáre, vieme kdo je správcom jeho pozostalosti?

[Peter Grega]

Jeho veličenstvo cisár Karol I. nastúpil na trón v neľahkej dobe za neľahkých podmienok. Žiadnemu panovníkovi by som neprial nastúpiť na trón v krajine, ktorá bola pred rozpadom. Príbeh cisára Karola I. je však zaujímavý, plný napätia na jednej strane a na druhej krutý. Jeho snahy o obnovu monarchie po roku 1918 nemuseli byť neúspešné, do týchto snáh však vstupuje zrada, zrada niektorých, ktorí mali byť verní.
Spôsob, akým sa rakúšania vysporiadali s Habsburgovcami je druhá strana mince.
Aj keď mnohí nepovažujú tohto cisára za významného, čo sa ani nedá za 2 roky vládnutia v období 1. svetovej vojny, osud tohto panovníka určite stojí za zmienku.

[ErdödyFerenc]

Jeho Veličenstvo Karol I.cisár Rakúsky, Karol IV. Uhorský král ect...

Nar.1887 vdolnorakúskom zámku Perssenbeurg. Pri krste dostal meno Karol František Jozef Ludovít Hubert Juraj Maria. Na rod Habsburgský neobvykle málo mien. Po smrti následníka tronu Frant.Ferdinanda sa stal následníkom tronu. Oženil sa r.1911so Zitou Princeznou Parmskou. Po smrti cisára Frant.Jozefa I. bol korunovaný za cisára Rakúskeho, kráľa Uhorského a Cˇeského ect. Počas celého trvania prvej svetovej vojny sa usiloval všetkými silami o okamžité ukončenie tejto nezmyselnej vojny. Po konci vojny a po rozklade Rakúsko-Uhorska sa usiloval o návrat na tron tak ako to slúbil Svojom národom. Tento pokus viackrát nevyšiel a tvz.víťaznými mocnosťami bol nakoniec donútení na nútený odchod do exilu. Ešte v exile vo Sˇvajčiarsku ho navštívili vyslanci novovzniknutých krajín a ponúkali mu mnohomilionové odškodnenie za konfiškované majetky rodu Habsburgského, za podmienky, že sa vzdá tronu. Jeho Veličenstvo vstalo a rieklo "Páni koruna nieje na predaj". Nakoniec aj s cisárovnou bol lodˇou Kardiff vyhostený do exilu na Madeiru. Neskôr tam bol povolený aj príchod ich detí. Karol umiera na Madeire po ťažkej chorobe r.1922. Pohreb bol veľmi chudobný. Jednoduchá rakva bola zakrytá Rakúsko-Uhorskou vlajkou, položená na jednoduchom dvojkolesovom voze, ktorý ťahalo pár mužov. Po Jeho smti prišlo do 50-tisíc prosebných listov do Vatikánu , aby bol Karol, ako cisár mieru vyhlásený za blahorečeného. Blahorečeným bol na ceremonii na nám.Sv.Petra vo Vatikane pápežom Jánom Pavlom II. 3.oktobra 2004.